ejnej mienky o podpore členstva SR v aliancii však naznačili, že priebeh ratifikácie budúceho pôsobenia krajiny v organizácii sa môže ešte skomplikovať, začína komentár v pondelkovom vydaní denníka Hospodárske noviny.
SR dostala pozvánku k pristúpeniu na jesennom pražskom summite NATO, po otvorení dverí novým členom sa však dostala do špecifickej situácie, pretože sa začalo hovoriť o referende o vstupe. Tým sa mohla oslabiť dôvera členov voči SR, nebyť aktuálneho konfliktu v Iraku, ktorý vnútropolitickú diskusiu v SR o členstve zatlačil v bruselskej centrále aliancie do úzadia. Urýchlenie domáceho schvaľovacieho procesu by sa teda dalo ospravedlniť práve strachom pred nepríjemným obvinením zo straty tváre. "Hrozba" nechceného referenda priviedla SR k tomu, že pristúpenie schválila ako prvá z desiatich kandidátskych krajín, a to ešte pred tým, ako rozšírenie schválili všetky parlamenty devätnástich členských krajín, čo podmieňuje samotné rozšírenie.
Organizátorov petície za vypísanie referenda, ktorí sa pokúšajú získať podporu obyvateľov už takmer tretí mesiac, neodradil ani "neústavný" názor ústavných činiteľov, že aj keby bolo referendum úspešné, parlament nemusí rešpektovať jeho výsledok. Ak sa však pod petíciu nazbiera 350-tisíc podpisov, referendum bude musieť prezident vyhlásiť aj napriek názorom koalície. Prezidenta po minulotýždňovom schválení pristúpenia postavili poslanci pred ďalšiu dilemu, buď ich uznesenie podpíše a potvrdí svoj prointegračný postoj, alebo nepodpíše hneď, a dá tak šancu aktivistom doručiť mu podpísanú petíciu.
Chybám vlády a parlamentu však predchádzali aj omyly odporcov NATO. Tí si totiž aktuálnosť vstupu do aliancie uvedomili až o päť minút dvanásť. Od začiatku vlády prvého Dzurindovho kabinetu bolo nespochybniteľne jasné, kam smeruje zahraničná politika krajiny, a po zmarenom referende o členstve v NATO v roku 1997 bolo aj dosť času na "protivstupové" aktivity vrátane iniciovania referenda. Konflikt záujmov vedenia štátu a voličov v plebiscite posunie otázku vstupu do NATO pred Ústavný súd, čo by mohlo vyriešiť problém záväznosti výsledku referenda pre rozhodovanie zákonodarného zboru, ktorú legislatíva doteraz nedoriešila, uzatvárajú Hospodárske noviny.
