
Matica a jej šéf dúfali, že nový minister kultúry bude ústretovejší ako Milan Kňažko. FOTO – ARCHÍV TASR
BRATISLAVA – Matica slovenská vyzvala ústavných činiteľov, aby zastavili jej „hrdúsenie a nivočenie“. V jej poslednej výzve sa píše: „Ešte je stále čas, ale zajtra už môže byť neskoro.“ Za vlády V. Mečiara dostávala Matica z ministerstva kultúry ročne okolo 150 miliónov.
Bývalý minister kultúry Milan Kňažko jej v minulých rokoch znížil dotácie na 20 miliónov a oddelil od nej Slovenskú národnú knižnicu, ktorá dostáva peniaze zvlášť. Veľké nádeje Matica vkladala do nového ministra Rudolfa Chmela, ale vedenie nedávno skonštatovalo, že kráča v Kňažkových šľapajach.
Znižovanie dotácií súvisí nielen s nedostatkom peňazí v kultúre, ale aj so samotnou Maticou.
V roku 1996 podpísal jej predseda Jozef Markuš zmluvu o spolupráci s SNS. „SNS sa stane kolektívnym členom Matice slovenskej a jej miestne organizácie budú spolupracovať s regionálnymi článkami Matice,“ píše sa v dohode. Po roztržke v SNS sa Matica stala súčasťou národného bloku Anny Malíkovej.
Stanislav Mičev z ministerstva kultúry napísal v týždenníku Slovo, že práve Matica „dala priechod znovuzrodeniu ľudáctva na Slovensku v jeho vojnovej podobe“.
Milan Kňažko ako minister kultúry kritizoval Maticu, že hoci ako kultúrna inštitúcia dostáva peniaze zo štátneho rozpočtu „roky sa čiastočne správa ako politická strana, čo je v rozpore so zákonom“. Podľa stanov Matica „pôsobí ako nezávislá nadstranícka národná ustanovizeň“.
Vláda Vladimíra Mečiara označila vo svojom programovom vyhlásení Maticu za „najvýznamnejšiu kultúrnu organizáciu na Slovensku“ a v roku 1997 sa zákonom stala „štátom uznávanou autoritou“. V tom čase získala Matica za 1 korunu moderný tlačiarenský podnik Neografia.
Matica za to otvorene podporila Vladimíra Mečiara, keď v roku 1999 kandidoval za prezidenta.
Inštitúcia jedného človeka
Predsedom Matice slovenskej je už dvanásť rokov Jozef Markuš a podľa stanov ju „riadi a kontroluje“. Je štatutárnym orgánom, predsedom výboru a má aj kontrolné právomoci, lebo je členom dozorného výboru.
Sám vymenúva a odvoláva riaditeľov ustanovizní Matice – riaditeľov domov Matice, riaditeľa členského ústredia, šéfredaktorov Slovenských národných novín a Slovenských pohľadov, správcu Matice a vedeckého tajomníka, členov Finančnej rady MS. Riadi aj valné zhromaždenie.
Jeho plat sa podľa mzdového poriadku z roku 1998 „spravidla určuje ako násobok platu poslanca, pričom sa tento násobok môže pohybovať od čísel 1 do 2“, čiže v rozmedzí od asi 40-tisíc do 80-tisíc korún.
Na valnom zhromaždení v roku 2001 vyhodení pracovníci Maticu kritizovali, že je spolitizovaná a autokraticky jej vládne jeden človek. V tom čase odznela aj kritická správa o finančných tokoch, ktorú pripravila predsedníčka dozorného výboru.
Markuš je predsedom Nadácie Matice slovenskej aj predsedom predstavenstva Matičného fondu. Ten má majoritný podiel v Podielovom družstve Slovenské investície a jeho dcérach. Okrem toho je podľa obchodného registra aj v Dozornej rade spoločnosti Slovker, a. s.
Podnikanie
Matica slovenská hospodári s majetkom štátu, ale podľa zákona môže mať vlastný majetok aj samostatne podnikať. Mená vedúcich predstaviteľov Matice figurujú v predstavenstvách či v dozorných radách matičiarskych podnikov.
V roku 1997 získala Matica za symbolickú korunu najmodernejšie polygrafické zariadenie na Slovensku – Neografiu. Predsedom dozornej rady je Jozef Markuš. Neografia vykázala vlani tržby za 1,583 miliardy korún a hrubý zisk mala 46 miliónov korún. Podľa výročnej správy išlo z toho na účty Matice 14 miliónov korún.
Vedúci predstavitelia Matice sú aj v predstavenstve Matičného fondu z 1. vlny kupónovej privatizácie, predsedom predstavenstva je Markuš. Základné imanie fondu je 84,15 milióna korún a sídli na bratislavskom sekretariáte predsedu Matice.
V radoch matičiarov sa hovorilo o tunelovaní fondu a zmienka o tom sa dostala aj do výročnej správy Matice. „V decembri 1996 sa fond dostal do situácie, ktorá je známa ako tunelovanie. Takmer celý rok boli orgány spoločnosti v rukách cudzích osôb zo spoločnosti Penta Brokers, ktorej jediným cieľom bolo vybrať z fondu všetky peniaze,“ píše sa v správe.
Na prelievanie miliónov z účtu Matice, ktorý spravuje Markuš, upozornila aj správa dozorného výboru v roku 2001. Jeho predsedníčka Jolana Ambrúžová v nej poukazovala na chýbajúcu evidenciu v účtovníctve, nevyúčtované niekoľkomiliónové položky alebo to, že niektoré chýbajúce sumy skončili na nematičných účtoch.
Tak napríklad pri prevode na Capital Invest nie je vyúčtovaných 4,5 milióna korún, ktoré boli Capital Investom vyúčtované na „iné čísla účtov Matice, resp. nematičných subjektov“. Na účte chýbajú aj výnosy v hodnote takmer milión korún a nevyúčtované boli ďalšie prevody vo výške 8,6 milióna. „Učtovníčke Matice neboli doručené podklady k jednotlivým kúpam a predajom cenných papierov a zmluvy s obchodnými partnermi,“ konštatuje správa.
Družstvá
Matičný fond čiastočne vlastní aj Podielové družstvo Slovenské investície (PDSI) a jeho dcéry Euro Družstvo Slovenské investície a Dolárové družstvo Slovenské investície. Podľa výpisu z obchodného registra je v prvých dvoch družstvách Markuš podpredsedom predstavenstva v treťom jeho členom.
Podľa predsedu predstavenstva PDSI Zdenka Juricu sú tieto podielové družstvá „finančný a súčasne národne orientovaný projekt“.
Mali získavať „čo najviac členov z radov Matice slovenskej“, vysvetľoval Jozef Markuš. „Vytvorí sa nezávislá finančná základňa, ktorá prispeje k posilneniu nezávislosti našej inštitúcie,“ povedal. Hospodárenie s výnosmi z týchto podnikateľských aktivít však nie sú známe.
Osud ďalších firiem
Na sekretariáte predsedu Matice okrem Matičného fondu sídli aj firma Metod, ktorá poskytuje obchodné a ubytovacie služby, väčšinovým vlastníkom je opäť Matica. Investičná spoločnosť Konštantín je podľa obchodného registra v likvidácii.
V súčasnosti je v likvidácii aj reštaurácia Libresso, ktorá bola v priestoroch budovy Matice v Martine.
Výnosy z podnikateľských aktivít Matice, ako aj výnosy z národného pokladu, ktorý spravuje jej nadácia, nie sú štátnym orgánom známe. V zákone sa hovorí, „že výnosy z podnikateľskej činnosti používa na plnenie svojich úloh“.
MIRKA HOROBOVÁ