FOTO SME - JÁN KROŠLÁK
Maťo, 21-ročný Trnavčan, prišiel pre drogy o všetko. Manželku, dvojročného syna, byt. Dnes si od závislosti odvyká v resocializačnom zariadení Pahorok v Bohuniciach. Nezisková organizácia vznikla pred štyrmi rokmi a poskytuje komplexné služby v oblasti doliečovania drogovo závislých chlapcov.
S alkoholom a marihuanou začal Maťo koketovať už ako trinásťročný. Na tvrdé drogy prešiel, keď sa zamiloval. Jeho budúca žena ich brala tiež. Dnes je čistá a venuje sa synovi. Jej muž to však nezvládol. „Viem, čo som im spôsobil. Bolo mi jedno, že nemáme na mlieko pre dieťa, že beriem veci z domu, aby som mal na drogu. Chodil som po rodine a od všetkých som si požičiaval peniaze. Bola zo mňa troska,“ spomína.
„Keď k nám Maťo prišiel, bol vo veľmi zlom zdravotnom stave a nedokázal už súvisle rozprávať,“ hovorí riaditeľ Pahorka Štefan Hacaj. Zariadenie, ktoré vybudovali s pomocou Protidrogového fondu, dnes lieči 10 mladých mužov od 18 do 26 rokov. Väčšina z nich bola závislá od heroínu a pervitínu. Pobyt trvá od štrnástich mesiacov až do dvoch rokov podľa toho, ako sa klient dokáže vyrovnať sám so sebou a so svojím problémom. Musí prejsť štyrmi fázami, počas ktorých sa učí viesť nový život.“
Systém práce je založený na komunite rodinného typu, ktorý žije pevným režimovým životom. Jeho súčasťou sú pracovná terapia, individuálna a skupinová terapia, rodinná terapia,“ hovorí Štefan Hacaj. Najťažšie je zvládnuť prvé týždne, keď sa ešte túžba po droge ozýva veľmi naliehavo.
Nie každý sa dokáže s novou situáciou vyrovnať a v tom prípade môže požiadať o odchod. Dostane 24 hodín na to, aby mohol nad úmyslom popremýšľať a zmeniť ho.
Odbornou garantkou projektu je doktorka Katarína Romsauerová z liečebne v Záluží, ktorá má s narkomanmi bohaté skúsenosti, supervízorom doktor Zabák. Stretávajú sa s rôznymi osudmi a charaktermi. Býva to drina, ktorá nie vždy prinesie ovocie. Každý abstinujúci narkoman je však posilou pre celé zariadenie. „Základ, na ktorom staviame, je poznanie seba samého. Bez toho sa nedajú robiť ďalšie kroky,“ hovorí riaditeľ. Chlapci, ktorých už z reálneho života nezaujímalo okrem drogy nič, vedia po čase prať, variť, postarať sa o seba. Injekčné striekačky im v rukách nahrádza kuchárska kniha.
