JOEL SARTORE – Po piatich týždňoch strávených v bolívijskom dažďovom pralese sa vrátil s 290-timi filmami a tiež s cudzopasníkom, ktorý sa mu dostal do lymfatického obehu a nakoniec mu vyhlodal v nohe dieru veľkosti strieborného dolára. Zmysel pre humor si však udržal aj v najťažších podmienkach, o čom svedčia aj jeho poznámky z ciest:
„Pokúsil som sa nafotiť piraňu. Pomáhal som si pritom mokrým potápačským oblekom natreným odpudzovačom hmyzu. Ľudia na brehu si mysleli, že som sa zbláznil. Asi mali pravdu.“
„Tretí deň. Nikde žiadne prasce, zato mi na tvár každú noc močia húfy netopierov, hoci mám v stane pred nimi ochranu. Ležím na chrbte a nechávam ich. Na to, aby som spal na bruchu, je príliš teplo.“
„Dokonca aj divoké prasce môžu zabiť človeka. Rosa Maria pozná muža, ktorý prežil útok prasaťa, ale teraz nemá zadok. Nestačil sa totiž po strome vyšplhať dostatočne vysoko.“
CHRIS JOHNS – „Klaasa Kruipera som stretol v roku 1995 – v čase, keď som pracoval na reportáži z parkov Južnej Afriky. Hneď som si ho obľúbil.“ Kruiper bol stopár a hovorilo sa o ňom, že je na juhu Afriky najlepší. Dokázal vystopovať čokoľvek – gazely, žirafy, veľké mačkovité šelmy. A miloval to. „Človek mal pocit, že stopovanie je pre Klaasa ako napínavé čítanie románu, ktorý nedokáže odložiť. Príbehy stôp v prírode sa pre neho stali posadnutosťou. Dokázal rozpoznať tie najjemnejšie drobnosti. Kedysi býval vojenským stopárom a dokázal určiť, ktorým miestom prešli vojaci, ako boli unavení a aký náklad viezli.“
Kruiper bol vysoký a chudý človek s pokojným správaním. Žiaľ, zomrel násilnou smrťou. Zavraždili ho v spánku, vedľa spiacej manželky. „Karty mu nakoniec došli, ale v živote hral odvážnu hru. Mal vznešenú dušu a rozumel sile zeme, ktorú cítil v sebe.“
JOANNA PINNEOVÁ – Slávna fotografka zažila náhly a neopakovateľný okamih v Afrike, keď pripravovala fotografie k článku o podnebí. „Bola som ako v tranze pri pohľade na africkú ženu a jej kožu. Vyzerala ako zamat. Pozrela som sa žene rovno do očí; zdalo sa mi, že ma pozná. Pamätám si, ako sa pootočila a pozrela sa na mňa. Neprestávala som ju fotografovať. Nezdalo sa, žeby sa vyľakala. Pokojne išla ďalej. Spomínam si, že som s ňou neprehodila ani slovo, ale mala som pocit, akoby sme sa spolu bavili, akoby som ju poznala a ona poznala mňa. Otvoril sa mi celý jej svet plný krásy. A nielen to, vznikol aj náš vzťah bez slov.“
