Ukázalo sa to aj na poslednom slávnostnom zasadaní parlamentu pred referendom, keď sa na koniec niekoľkomesačnej eurokampane v prospech členstva vyjadrili okrem ústavných činiteľov aj predsedovia všetkých parlamentných strán.
„Referendum a vstup do únie je historickým momentom v dejinách krajiny aj Maďarov,“ povedal prezident Ferenc Mádl. Posledných trinásť rokov charakterizoval ako cestu zmeny režimu a zároveň cestu integrácie.
„Musíme povedať budúcnosti áno. Jasné, jednoznačné áno,“ povzbudzoval občanov premiér Péter Medgyessy, ktorý zároveň pripomenul integračné zásluhy svojich predchodcov v kresle predsedu vlády od Józsefa Antalla po Viktora Orbána.
Vstup do únie podporili aj hovorcovia opozičných strán. „Ako občan i ako otec stojím na strane áno,“ tvrdil napríklad výkonný predseda Orbánovho Fideszu János Áder.
Rozdiel medzi politickými stranami sa však ukazuje v angažovanosti pri presviedčaní občanov. Obe vládne strany spustili vlastnú intenzívnu eurokampaň, z opozičných tak vo veľmi skromnej miere urobilo iba Maďarské demokratické fórum.
Hlavná opozičná strana Fidesz kampaň v prospech únie robiť odmietla s tým, že jej stanovisko je dostatočne známe. To však nie je pravda, líder strany a bývalý premiér Viktor Orbán sa po odchode z vlády dlho odmietal k členstvu v únii jednoznačne vyjadriť a snažil sa získať hlasy odporcov členstva. Na rozdiel od vlády je jedným z hlavných argumentov opozície v prospech únie to, že sa tak opäť pospájajú časti národa rozdelené Trianonom.
Najsilnejšími odporcami vstupu je tak mimoparlamentná krajne pravicová Strana maďarskej spravodlivosti a života a s ňou duchovné občianske Hnutie za slobodné Maďarsko, ktoré považuje vstup za národnú katastrofu. Podľa nich napríklad hrozí, že cena chleba do roka a pol po vstupe vzrastie štvornásobne a že Maďarsko zaplavia sociálni utečenci zo západnej Európy.
