Nielen ľudia, aj domáce zvieratá sa môžu nakaziť zmutovaným vírusom. Preto si niektorí Taiwančania chránia rúškom aj mačky.

FOTO – REUTERS

Vedia odborníci o novom víruse už všetko?

„Vedia približne, o aký vírus ide, ale je toho ešte veľmi veľa, čo sa o ňom nevie. Zatiaľ je známa čeľaď, z ktorej pochádza – tzv. koronavírusy. Koronavírus u ľudí bežne spôsobuje nádchu. Vieme, že je to vírus, ktorý pravdepodobne infikoval kurčatá, vírus infekčnej bronchitídy vtákov, ktorý zmenil svoje vlastnosti a prešiel na ľudí.“

Čo o ňom ešte potrebujeme vedieť?

„Musí sa urobiť analýza jeho genómu, porovnať ho s inými koronavírusmi, zistiť jeho schopnosť infikovať bunky ľudského organizmu, jeho rozmnožovací cyklus v bunkách tkanivových kultúr, jeho patogenézu a spôsoby, ako sa šíri, a čo je prirodzeným rezervoárom tohto vírusu v prírode.“

Je čas, za aký ho stihli identifikovať, v 21. storočí bežný?

„Bolo to extrémne rýchle vďaka molekulárnej biologickej technológii micro assay, ktorú použili. Bez nej by to trvalo niekoľkonásobne dlhšie. Porovnávanie tisícov vzoriek génov známych vírusov so vzorkami neznámeho vírusového agensu – vyvolávateľa, bežne používanými laboratórnymi technikami by trvalo mesiace.“

Ako sa môže stať, že vírus, ktorý bežne spôsobuje obyčajnú nádchu, sa zmení na postrach ľudí na celej zemeguli?

„Zvláštnosťou chrípkových vírusov a koronavírusov je to, že dokážu meniť svoje vlastnosti. Pri zmiešaných infekciách si vymenia niektoré gény a tým nadobudnú iné vlastnosti. Takto zmutovaný, rekombinovaný vírus dokáže navodiť veľmi ťažké ochorenie, čo ten pôvodný nerobil.“

Je aspoň nejaká dobrá správa?

„Vírus nie je vysoko smrteľný. Spôsobuje asi 10- až 15-percentnú úmrtnosť. Dôslednou karanténou infikovaných ľudí možno jeho rozšírenie minimalizovať.“

Doteraz k nám takmer všetky chrípkové pandémie prišli z Ázie. Prečo?

„Je známe, že chrípkové vírusy aj koronavírusy sú pôvodne zoonózami. Majú svojho prirodzeného hostiteľa – vtáky, kurčatá a kačice, respektíve iné zvieratá. Čína a celý Ďaleký východ sú známe tým, že pestujú obrovské množstvo kačíc a kurčiat spolu s domácimi zvieratami. Tamojšou zvláštnosťou tiež je, že veľmi neobľubujú mrazené kurčatá. Predávajú sa teda väčšinou živé, takže rozsievanie vírusov je jednoduchšie ako na našom trhu.“

Má Svetová zdravotnícka organizácia dostatočné páky, aby toto nebezpečenstvo z východu eliminovala?

„Samozrejme, vydáva nariadenia, robí kontroly, preventívne opatrenia. V prípade vírusových ochorení to môžu byť veľmi účinné a jednoduché protiepidemické opatrenia. Neexistuje totiž liek ani účinná očkovacia látka proti tomuto koronavírusu.“

Čo je pre vedcov v takejto situácii najväčším problémom?

„Nájsť a identifikovať nový agens, teda vyvolávateľa choroby. Na začiatku o ňom totiž nevieme absolútne nič, nepoznáme jeho cyklus rozmnožovania, spôsob šírenia a jeho biologické a fyzikálno-chemické vlastnosti.“

Dnes už vieme, že sa šíri kvapôčkovou nákazou. Pomáha proti tomu rúška?

„Znižuje riziko nakazenia. Ani rúška však nie je stopercentná. Kvapôčky vírusu sa môžu vdýchnuť aj cez ňu, infekcia sa môže dostať do očí na sliznice spojiviek. Vírus však nie je veľmi odolný, ak sa dostane trebárs na stôl či pohár, uterák, vydrží asi dve-tri hodiny. Vírusy sú vnútrobunkové parazity a bez bunky nevydržia. V zmrazenom stave pri teplotách mínus 20 až 70 stupňov vydržia veľmi dlho, pri bežných teplotách hynú.“

Ako si vysvetľujete, že úmrtnosť je 10 až 15 percent? Prečo niekto zomrie a iný nie? Je to imunitou?

„To by sa musela urobiť analýza, ktorí infikovaní pacienti podľahli. Tak ako pri chrípkových epidémiách hrozí nebezpečenstvo úmrtia pri rizikových skupinách (starší ľudia, deti, osoby s chronickými chorobami, poruchami imunitného systému a ďalší), tak je to zrejme aj pri SARS. Závisí to aj od dávky infekcie, niekto vdýchne viac, niekto menej. Pri vyšších dávkach infekčného agensu má ochorenie ťažší priebeh.“

Na Slovensku už bolo podozrenie na SARS. Ako si môžu naši lekári overiť, že nejde o SARS, keď nemáme potrebné diagnostické možnosti?

„Je pravda, že momentálne nemáme diagnostické súpravy na to, aby sme mohli presne povedať, či ide o túto infekciu. Ale podľa klinického priebehu ochorenia a na základe röntgenu pľúc môžu lekári vysloviť podozrenie, či ide o SARS alebo nie.“

Stále sa hovorí o hrozbe pandémie. Mohol, či môže ešte SARS prepuknúť do celosvetovej smrteľnej epidémie?

„Tam, kde je populácia, ktorá sa nikdy s neznámym vírusom nestretla a nemá prirodzené protilátky, je vždy takáto možnosť. Z každého vysokoinfekčného ochorenia môže vzniknúť pandémia, ak sa neurobia žiadne preventívne opatrenia. Vírus SARS však nie je taký nákazlivý, ako vírus chrípky. Nešíri sa až takou rýchlosťou, takže o hrozbe pandémie by som nehovoril.“

Možno povedať, že tieto zmutované vírusy sú pre ľudstvo nepredvídanejšie a nebezpečnejšie ako vojny?

„Stále nové choroby sa objavovali aj v minulosti, ale vtedy nebola taká obrovská mobilita ľudí ako dnes. Keď niekto cestoval do Prahy kočom z iných krajín v Európe, trvalo mu to tak dlho, ako je inkubačná doba niektorých infekčných ochorení. Dnes priletíte z Hongkongu do Prahy za niekoľko hodín. Priletí v podstate zdravý človek, u ktorého ochorenie prepukne až o niekoľko dní. V podstate zdravý človek, ale v inkubačnej dobe, môže už byť nákazlivý. Stretáva sa s mnohými ďalšími ľuďmi a nevie, že je zdrojom nákazy.

Druhý problém je, že stále likvidujeme dažďové pralesy, dochádza k styku so zvieratami, a tým aj s vírusmi, ktoré sú pôvodne zvieracie a nikdy sa nestretli s ľudskou populáciou. Predpokladá sa, že tak sa dostala na ľudí aj ebola.“

Takže ľudstvu stále hrozia nové neznáme choroby?

„To nepopieram, ale na druhej strane máme stále viac vedomostí, výkonnejšie diagnostické postupy, preto môžeme lepšie reagovať. Molekulárna biológia je na takej vysokej úrovni, že vzorky možno spracúvať rýchlejšie, presnejšie stanoviť diagnózu a urobiť opatrenia.

Pri prvej pandémii chrípky v roku 1918 zomrelo 40 miliónov ľudí, pri ďalšej asi 700-tisíc, potom 350-tisíc. Posledným hroziacim pandémiám chrípky sme už dokázali zabrániť. Vo všetkých vyspelých krajinách sveta sú národné referenčné laboratóriá, ktoré monitorujú výskyt chrípkových ochorení. Informujú Európske referenčné centrum v Londýne a svetovú centrálu v Atlante v USA. Sme schopní veľmi rýchlo odhaliť šíriaci sa chrípkový vírus a veľmi rýchlo reagovať prípravou účinnej očkovacej látky.“

O SARS sa hovorilo ako o možnej biologickej zbrani.

„Biologická zbraň musí mať niekoľko podmienok. Musí sa lacno a ľahko vyrobiť, musí byť vo veľkom množstve, musí sa ľahko šíriť a nesmie postihnúť vlastné vojsko. Myslím si, že napríklad ebola vôbec nie je vhodná ako biologická zbraň, ale zmenený, vysoko nákazlivý respiračný vírus by mohol byť vhodný. Ideálny je chrípkový vírus, ak sa pripraví taký, ktorý doteraz necirkuloval v populácii a je vysoko nákazlivý. To by bola ideálna biologická zbraň, navyše sa pre vlastné vojsko dá pripraviť očkovacia látka.“

Už vieme, že na to netreba zvlášť veľké laboratórium. Ale čo virológ? Musí mať špičkové znalosti, aby to dokázal?

„To zvládne aj taký, čo skončí vysokú školu, má za sebou doktorandské štúdium a pozná molekulárnu biológiu. A laboratórium naozaj nemusí byť veľké. Keby pripravoval veľké množstvo nebezpečného chrípkového vírusu, stačia mu inkubátory na vajíčka s kuracími embryami. Tie sa naočkujú a produkujú obrovské množstvo chrípkového vírusu. Tekutina z vajíčka sa vytiahne, vyčistí a má biologickú zbraň. Už potrebuje len vhodný nosič, čo zariadia vojenskí odborníci.“

Sú to vaši kolegovia. Aký máte pocit z takýchto ľudí?

„Etika je vec, ktorá môže stopercentne fungovať u 99 percent virológov či molekulárnych biológov. Tak, ako sa nájde medzi sudcami, politikmi, lekármi podplatiteľný človek, nájde sa aj medzi vedcami.“

S vírusmi robíte celý život. Aký k nim máte vzťah?

„Rešpektujem ich, ale že by som ich mal rád? Je ich obrovské množstvo. Na rozdiel od dobrých baktérií dobré vírusy neexistujú.“

O najrozličnejších vírusových katastrofách boli nakrútené desiatky filmov a minimálne raz do mesiaca beží jeden v televízii. Ako sa pozeráte na thrillery z tejto oblasti?

„Sú strašne smiešne, videl som asi dva alebo tri. Smiešne je najjemnejší výraz, aký viem použiť. Na pobavenie je to dobré. To, čo sa deje dnes v skutočnosti, žiaľ, na smiech nie je.“