Štatistický úrad Eurostat tvrdí, že chudobou a sociálnym vylúčením je ohrozených asi pätnásť percent obyvateľov únie, teda takmer 56 miliónov ľudí. Najohrozenejšia je podľa prepočtov pätina Grékov a Portugalcov, ďalej asi desatina Dánov, Nemcov, Holanďanov a Fínov. Najlepšie z porovnania vychádzajú Švédi.
Správa Eurostatu spomína peňažné i nepeňažné indikátory chudoby a sociálneho vylúčenia. Nemať príjem zo zamestnania neznamená automaticky finančnú chudobu a naopak mať prácu nie je na útek od chudoby dostatočná podmienka. Štyri z ukazovateľov chudoby sú však spojené práve so zamestnanosťou.
Z tohto hľadiska je nebezpečná napríklad dlhodobá nezamestnanosť, trvajúca aspoň rok, a ‘veľmi dlhodobá‘ nezamestnanosť, trvajúca aspoň dva roky. „Do popredia vystupujú v tejto súvislosti aj významné rodové rozdiely – situácia je takmer dvakrát horšia pre grécke, španielske a talianske ženy ako pre ich mužov,“ píše sa v správe.
Na Slovensku dosahuje dlhodobá nezamestnanosť asi polovicu z celkovej nezamestnanosti. Riaditeľka Medzinárodného strediska pre štúdium rodiny Erika Kvapilová varuje, že u dlhodobo nezamestnaných hrozí fenomén nezamestnateľnosti, odkázanosti na sociálne dávky a následná chudoba. „Ľudia strácajú kvalifikáciu, pracovné návyky aj motiváciu pracovať,“ vysvetľuje Kvapilová. Ďalším rizikovým faktorom je počet ľudí žijúcich v domácnosti, kde nepracuje ani jeden zo živiteľov, hoci by mohol. Prináša to nedostatok kontaktov s okolím pre všetkých členov rodiny. Takmer pätina mládeže v Európskej únii opúšťa školy s nízkou kvalifikáciou. „Tento dôležitý indikátor odzrkadľuje efektivitu vzdelávacieho systému, poukazuje aj na budúcu schopnosť spoločnosti vyrovnať sa s chudobou a zlepšiť spoločenskú súdržnosť,“ hovorí správa Eurostatu. „Nízka kvalifikácia je znevýhodňujúci faktor na trhu práce. Spôsobuje prehlbovanie chudoby,“ poznamenala Kvapilová.
Ohrozenie chudobou vyvažujú štátne dávky ako napríklad podpory v nezamestnanosti, rodinné prídavky a príspevky v invalidite. Najviac tieto dávky znižujú riziko vo Švédsku a Dánsku, najmenej ich cítia v Taliansku a Grécku. Podľa správy to naznačuje, že v severských krajinách je buď väčšie prerozdelenie sociálnych transferov, alebo vyššie výdavky na ne.
Na základe posledného prieskumu z roku 1996 prispievajú dávky na Slovensku asi k osempercentnému zníženiu chudoby, čím sa podľa Kvapilovej dostávame k podobnému údaju ako v únii. Porovnanie však nezohľadňuje najnovšie škrty v sociálnych dávkach, ako aj vývoj v oblasti príjmov, ktoré nastali na Slovensku po roku 1998.
V niektorých krajinách sú príjmy rozdelené rovnomernejšie ako v iných. Najväčšie rozdiely medzi najbohatšími a najchudobnejšími sú v Portugalsku, naopak, v Dánsku a Švédsku sú sociálne rozdiely najnižšie. „Je evidentné, že u nás mnohí zamestnanci nedosahujú priemerný príjem, príjmové nožnice sa tak aj u nás roztvárajú. Prináša to prehlbovanie sociálnych rozdielov. Narušenie súdržnosti spoločnosti spôsobuje aj vzrast negatívnych spoločenských javov, akými sú napríklad kriminalita, alkoholizmus alebo drogové závislosti,“ uzavrela Kvapilová.
