Chudoba v niektorých častiach východného Slovenska je zjavná na prvý pohľad. ILUSTRAČNÉ FOTO – TASR
BRATISLAVA – Na Slovensku žije takmer každý deviaty človek v hmotnej núdzi. Z hľadiska príjmov sa medzi chudobných radí asi šesťstotisíc Slovákov. Približne toľko ľudí je podľa ministerstva práce odkázaných na dávky sociálnej pomoci. Miera chudoby je takmer vždy spätá s hospodárskou vyspelosťou regiónu a kráča ruka v ruke s nezamestnanosťou. Z medzinárodnej štúdie sociálnej situácie na Slovensku vyplýva, že 97 percent chudoby tvoria nezamestnaní a ich rodiny.
O previazanosti hmotnej núdze a nezamestnanosti svedčí aj regionálne rozloženie chudoby. Čím menej pracovných príležitostí, tým väčšia chudoba. „Ide o podstatnú časť východného Slovenska a niektoré okresy na juhu krajiny,“ potvrdila Angela Taylorová z britského ministerstva pre medzinárodný rozvoj, členka tímu, ktorý rok a pol zbieral a posudzoval údaje o sociálnej situácii Slovákov.
Chudoba sa však nemeria len príjmami a zamestnanosťou. „Nesmieme zabúdať ani na vzdelanostnú úroveň či na prístup k verejným sociálnym službám v niektorých regiónoch,“ zdôraznila Taylorová. Podľa kritérií Svetovej banky sa pri počítaní miery chudoby zohľadňuje napríklad kanalizácia či prístup k pitnej vode, čo nie je samozrejmosťou v stovkách osád na východnom Slovensku.
Od septembra 2001 bežia v Michalovciach, Humennom a Lučenci medzinárodné pilotné projekty, ktorých cieľom je vytvoriť komunikačný kanál medzi miestnymi úradmi a rôznymi nadáciami, ktoré bojujú proti chudobe. „Verejná správa nie je zvyknutá komunikovať s tretím sektorom. Túto bariéru sme sa snažili prekonať častými diskusiami o možnej spolupráci,“ opísal problémy v komunikácii s regionálnymi úradníkmi Martin Čatloš, hlavný koordinátor projektu.
Zo štúdie Svetovej banky vyplýva, že najväčšia chudoba je medzi Rómami, ktorí žijú segregovaní v osadách v najchudobnejších častiach východného Slovenska. Tvoria asi štvrtinu z celkovej 450-tisícovej rómskej populácie. „Životné podmienky Rómov v osadách sú všeobecne horšie ako vo zvyšku rómskej populácie,“ hodnotí slovenských Rómov správa Svetovej banky.
Chudoba Rómov má často korene aj v nízkej vzdelanosti. „Rómovia, ktorí ukončili pravidelnú dochádzku stredných odborných škôl alebo vyšších, žili s väčšou pravdepodobnosťou v integrovanejších oblastiach a mali vyššiu životnú úroveň,“ uvádza správa Svetovej banky. (tv)
Čo je to chudoba?
Miera chudoby sa počíta podľa niekoľkých ukazovateľov. Vo všeobecnosti síce platí, že chudoba sa začína pod šesťdesiatimi percentami priemerného platu, príjmy však nie sú jediným kritériom.
životné podmienky
Tento ukazovateľ skúma kvalitu života bez ohľadu na príjmy. Ide napríklad o to, či má respondent zavedenú kanalizáciu, kúrenie alebo elektrinu.
stupeň segregácie
V nerozvinutých oblastiach môže dôjsť k vyčleneniu sociálne slabej skupiny obyvateľov, čo znemožňuje ich neskorší návrat k životu strednej vrstvy.
verejné služby
Dostupnosť verejných služieb, napríklad zdravotnej starostlivosti, je takisto ukazovateľom chudoby. Nedostatok týchto služieb v regióne totiž znižuje životný štandard s minimálnym ohľadom na príjmy obyvateľov.
vzdelanie
Jeho dostupnosť znižuje riziko upadnutia do chudoby. V celom svete platí – čím vyššie vzdelanie, tým vyššia životná úroveň.
sociálne dávky
Poberatelia dávok a ich rodiny žijú v hmotnej núdzi a sú teda zákonom uznaní ako chudobní. Na Slovensku je na sociálnu pomoc odkázaných približne šesťstotisíc ľudí.
