BRATISLAVA - Okrem telenoviel patria k obľúbeným televíznym programom obyvateľov dedín a menších miest aj záznamy z rokovaní obecného zastupiteľstva. Tak je to napríklad v Šuňave v Popradskom okrese či v Trenčianskych Tepliciach, kde miestnej televízii zhodou okolností šéfuje Ferdinand Rybníček, otec šéfa verejnoprávnej STV.
„Občania mesta si záznamy z rokovaní vyslovene želali,“ tvrdí Rybníček. O tom, že ľudia si vysielanie obľúbili, podľa neho svedčí aj ochota, s akou platia poplatky za televíziu. „Podľa toho, ako ich chodia platiť, vidieť, že záujem o televíziu je.“
Regionálne a lokálne televízie, ktoré sa začali objavovať na počiatku deväťdesiatych rokov, už patria ku koloritu každého väčšieho mesta, a dokonca aj mnohej dediny. Na Slovensku ich vysiela 75 a informujú o aktuálnom dianí v obciach a regiónoch, športových a kultúrnych podujatiach, prenášajú rokovania zastupiteľstiev. Ich najväčšou devízou je bezprostrednosť.
„Televízne štáby ‘lokálok‘ sú tam, kde sa deje niečo zaujímavé, spravidla prvé,“ hovorí riaditeľka Spolku lokálnych televíznych staníc Slovenska Nataša Petrová. Občania sa podľa nej živo zapájajú do televíznych diskusií s predstaviteľmi samosprávy, upozorňujú na miestne problémy. „Neraz práve vysielanie lokálnej televízie urýchlilo riešenie občianskeho problému,“ poznamenáva.
Niektoré zastupiteľstvá s miestnymi televíziami spolupracujú, ale sú aj také, čo nemajú priveľký záujem, aby sa na obrazovkách objavili podrobné informácie o tom, ako poslanci rozhodujú. Objavili sa aj výhrady voči tomu, aby kamery poslancov snímali z detailu. Poslanci v Topoľčanoch nedávno napríklad obmedzili prítomnosť kamery na rokovaní - môže ich snímať len z jedného bodu - prvého schodu v rokovacej sále. „Neželali si, aby behal s kamerou po zasadačke a bral detaily tváre. Každého to vyrušuje,“ obhajuje ich primátor Pavol Segeš.
Lokálne televízie sú väčšinou spolkami nadšencov. „Televízie, v ktorých pracujú profesionálni pracovníci s mediálnymi skúsenosťami, sú skôr výnimkou ako pravidlom,“ tvrdí Petrová. Viaceré fungujú v doslova bojových podmienkach.
„Som kameramanom, hlásateľom, aj texty si robím sám,“ hovorí Michal Zajac, jediný pracovník obecnej televízie v Šuňave v Popradskom okrese. Televízia vysiela každú druhú nedeľu polhodinové spravodajstvo, v nepárnu nedeľu ho reprízuje.
Donedávna si Zajac myslel, že vysielanie nemá vysokú sledovanosť, v ostatnom čase sa však presviedča o opaku. „Ľudia ma zastavujú na ulici, zaujímajú sa.“ V obci, ktorá má 1887 obyvateľov, to podľa neho inak ani nemôže byť.
Nové televízie v posledných rokoch masívne nepribúdajú, ani nezanikajú. „Financovanie televízie nie je v žiadnom prípade jednoduché,“ hovorí Nataša Petrová zo Spolku lokálnych televíznych staníc. Obec alebo mesto, ak chce televíziu prevádzkovať, musí zriadiť „eseročku“, ktorá požiada o licenciu na vysielanie.
KOĽKO JE MIESTNYCH TELEVÍZIÍ
* Zo 75 miestnych televízií sú 4 regionálne a 71 lokálnych.
* Vlastnú spravodajskú televíziu má 15 obcí. Najmenšia z nich - Ihľany (okres Kežmarok) - má 1251 obyvateľov. O čosi viac majú Semerovo (okres Nové Zámky) - 1308 a Plavnica (okres Stará Ľubovňa) - 1482.
* 12 z lokálnych televízií vysiela dvojjazyčne - v slovenskom a maďarskom jazyku. (joč)
Niektorým prispievajú aj z rozpočtu obce či mesta
Lokálne televízie sú financované z rôznych zdrojov. Niektoré z rozpočtu mesta či obce, niektoré sú čiastočne alebo úplne odkázané na príjmy komerčného charakteru - z reklamy, teleshopingu, tvoria videofilmy na objednávku. Napríklad obecnú televíziu v Šuňave financuje obec. Mestskú televíziu v Trenčianskych Tepliciach však mesto nedotuje. „My nemáme nič, my si musíme na seba zarobiť,“ hovorí jej riaditeľ Ferdinand Rybníček. S káblovým operátorom, ktorý mesto pokrýva, sa dohodli, že budú spravovať jeho sieť. Za to im on necháva províziu v podobe poplatkov, ktoré vyberajú.
Vysielanie miestnej televízie je väčšinou obsiahnuté v ponuke káblových operátorov, ľudia teda platia operátorovi. Niekde, napríklad v Komjaticiach v Novozámockom okrese, káblová spoločnosť miestnu televíziu dokonca sama prevádzkuje.
Lokálne televízie majú u nás dva festivaly
Lokálne televízie môžu svoju tvorbu prezentovať na dvoch slovenských festivaloch. Už osem rokov je každú jeseň v Košiciach medzinárodný festival Zlatý žobrák. Vlani sa na ňom prezentovalo 118 televízií zo 17 krajín. Víťazom súťaže sa stala poľská televízia TV Wisla.
V Martine bol v marci už piaty ročník celoslovenskej Prehliadky tvorby lokálnych televíznych staníc Slovenska. Festival organizuje LOToS - Spolok lokálnych televíznych staníc Slovenska a súťažiť na ňom môžu len členovia spolku, čo je 34 slovenských lokálnych televízií. Tento rok najlepšie obstála televízia z Handlovej, ktorá v dvoch kategóriách zvíťazila a v jednej sa umiestnila na druhom mieste. Festival je osobitý tým, že porota rozoberá klady a zápory príspevkov s ich tvorcami. (joč)
