ať takmer 500 hodín, z nich má 340 neospravedlnených. Podľa hovorcu okresnej polície v Prievidzi Petra Hortulániho podobných prípadov pribúda a nejde pritom iba o deti zo sociálne slabých či rómskych rodín. Naopak, objavujú sa aj prípady detí z dobre situovaných rodín, keď rodičia pre pracovnú zaneprázdnenosť problém podcenia. V prípade spomenutej žiačky matka o záškoláctve dcéry vedela, neurobila však žiadnu nápravu. Ľahostajní rodičia sa týmto môžu dopustiť trestného činu ohrozenia mravnej výchovy mládeže. Súd im môže vymerať až dva roky odňatia slobody, prípadne peňažný trest.
Záškolácke prípady sa môžu dostať do rúk polície už vtedy, ak deti vymeškajú 100 hodín, prípadne 50 hodín či tri týždne súvisle za sebou. Rodičia sú zväčša na problém upozorňovaní opakovane. Podľa polície nestačí, ak si s dieťaťom pohovoria. Mali by ho vodiť do školy, a to aj v prípadoch, ak ide o staršieho žiaka.
So záškoláctvom majú zlé skúsenosti aj v blízkej Handlovej. Pracovníčka odboru školstva Mestského úradu v Handlovej Darina Šafáriková nám potvrdila, že v poslednom období riešili 15 prípadov záškoláctva. Najhoršie skúsenosti majú s chronickými záškolákmi, kde je malá šanca zmeniť situáciu sankciami. Taký je prípad šiestačky, ktorá za prvý polrok tohto roka vymeškala 560 hodín. A to napriek tomu, že jej prípadom sa v predchádzajúcom roku zaoberal krajský úrad vyšetrovania. Dievčina totiž za minulý rok vymeškala neuveriteľných tisíc hodín. Šiestačka má nezamestnanú matku a invalidného otca. Na priestupkové konanie sa matka vôbec nedostavila, nepomohli ani viaceré pohovory s dievčaťom. Čiastočnou motiváciou pre skalných záškolákov a ich rodičov je odobratie rodinných prídavkov, v niektorých prípadoch však rodičia ignorujú aj to.
Záškoláctvo vplýva na psychický vývoj dieťaťa
Vyhýbanie sa škole môže byť predzvesťou psychických problémov a defektov správania sa v dospelosti. Ako nám povedal psychológ Jindřich Cupák, svoje zohráva zaneprázdnenosť rodičov, ale aj vzťahy v rodine. Vo viacerých prípadoch sa záškoláctvom začínal aj život dnešných delikventov. „Rodičia majú na deti stále menej času a myslia si, že pokrytím fyzických potrieb splnili svoju úlohu voči dieťaťu,“ dodáva psychológ. Záškoláctvo má na psychický vývoj dieťaťa nemalý vplyv. Často získa pocit, že všetko sa mu prepečie a rovnako to bude uplatňovať aj v živote. Ak sa dieťa vyhýba škole, môže to byť niekedy aj dôsledok zlej skúsenosti s učiteľom. Tu sa však dá rozhovorom vyriešiť veľa, keďže ide zväčša o krátkodobé zlyhanie. Horšie je, ak záškoláctvo ovplyvňuje nevhodná partia rovesníkov. Z jej područia sa uteká podstatne ťažšie. (eta)
