FOTO - Archív
Clyde Hart, tréner svetového rekordéra na 200 i 400 metrov Michaela Johnsona, pred štartom finále štvorstovky majstrovstiev sveta ‘99 v Seville odpovedal na bežnú otázku novinárov - ako bude bežať váš zverenec - stroho: Rýchlejšie ako ostatní ľudia.
Veta sa dala vysvetliť dvomi spôsobmi, či sa najlepší čas týka iba osmičky bežcov záverečného behu štvrťky v šiesty deň šampionátu, alebo celej atletickej histórie. Svetový rekord Američana Harryho Butcha Reynoldsa mal v auguste roku 1999 vek jedenásť rokov a deväť dní, hodnotu 43 sekúnd a 29 stotín.
O trištvrte na deväť horúceho andalúzskeho večera s teplotou 35 stupňov sme pochopili, že Hart mal na mysli druhý prípad. Michael Johnson, tridsaťdvaročný rodák z Dallasu, svojím drobným bežeckým krokom 2,50 metra (Reynoldsovi namerali 2,70 m) pri výške 183 cm v polohe mierne zaklonenej meravej sochy konečne získal vytúžený svetový rekord na 400 m - 43,18 sekundy.
Mal vlastný „štadión“
Michael Johnson (narodený 13. septembra 1967, výška 183 cm, váha 78 kg) pochádza zo zámožnej černošskej rodiny, nie je príkladom chudobného južanského chlapca, ktorý sa z polepšovne dostal na športové výslnie. Jeho otec Bill brázdi USA truckom, mama Ruby bola stredoškolská učiteľka, keďže vychovávala päť detí, zostala domácou paňou.
Michael je z nich najmladší - typický miláčik početnej rodiny. Pani Ruby vyučovala na špičkovej Baylor College vo Wacu (prímestská časť Dallasu), na ktorú začal mladý „Emdžej“ chodiť, ale vstupom do veľkej atletiky v osemnástke štúdium zanechal. Je však vzdelaný, váži slová, jeho uzavretosť mnohí nespravodlivo považujú za povýšenectvo. Johnsonovci vlastnia vo Wacu malú haciendu, ktorá je dostatočne veľká, aby mu na nej vybudovali regulárny atletický ovál. Tam sa začala kariéra rekordéra s nezvyčajným štýlom. Clyde Hart nič nesilil, nechal zverenca behať, ako vedel. Napokon sa ukázalo, že práve „kačací krok v záklone“ umožňuje prebehnúť zákrutu takmer rovnakou rýchlosťou ako rovinky.
Veriaci hovorí o rodine a trénerovi
Na vyše hodinovej tlačovej besede v Seville Michael Johnson presvedčil všetkých, že nie je nedôverčivý, nedotklivý, ani žiarlivý. Podľa jednej z otázok mal nový svetový rekordér na 400 m mať tieto vlastnosti. Michael sa usmieval: „Spolieham sa len na pánaboha, svojich rodičov a Clyda Harta. Ale myslím si, že mi nikto nemôže vyčítať zlé správanie sa na verejnosti. Počas kariéry som neprestal poskytovať rozhovory, nič na tom nezmenili ani svetové rekordy, olympijské víťazstvá a tituly majstra sveta.“ Michael potom ďalšiu hodinu rozdával autogramy.
Máte nejaký „tajomný“ recept na dosahovanie skvelých rekordov? - spýtali sme sa. „Nič, čo som dosiahol, by nebolo možné bez môjho trénera Clyda Harta, ktorý ma pripravuje štrnásť rokov. Vždy, keď som sa cítil sklamaný, on ma udržal na nohách. Špeciálne na olympiáde v Barcelone, kde som ako jasný favorit vypadol na 200 metrov v semifinále pre žalúdočné ťažkosti. Zlaté medaily sú moje a jeho, svetové rekordy patria jemu i mne. O tom nepochybujte. Na začiatku roka sa ma Clyde spýtal - čo chceš robiť túto sezónu? Odpovedal som mu - prekonať rekord na 400 m.“
Deň výstupu na atletický Everest
Práve rekord na štvrťku Michaelovi chýbal. Mal ho získať už na atlantskej olympiáde 29. júla 1996. Vyhral, ale „iba“ za 43,49 sekundy. Svet netušil, čo Texasan chystá.
V prvý augustový večer na OH v metropole Georgie o deviatej hodine pri tridsaťstupňovej horúčave a takmer deväťdesiatpercentnej vlhkosti, športový svet zmeravel. Dej atletického sna trval presne 19,32 sekundy, celý film potom ešte ďalšiu dobrú trištvrtehodinu veľkému bežeckému triumfátorovi.
Michael Johnson sa preštopkal svojím zvláštnym kačacím štýlom behu na atletický Everest. Dallasan úspešne zaútočil na bezmála 17 rokov starý rekord Taliana Pietra Menneu (19,72 s z 12. septembra 1979 vo vysokohorskom Ciudad de México) na americkej kvalifikácii v Atlante 23. júna 1996 - 19,66 sekundy. Zlatá Atlanta! Nasledujúce olympijské zlepšenie na dvojstovke 0,34 sekundy možno prirovnať hoci diaľkarskému posunu zo súčasných 891 cm rovno na deväť a pol metra.
Michael sa správal absolútne proti jeho zvyklostiam. Obehol kolo s rozpaženými rukami. Potom pochodoval okolo štadióna, plačúc, na stupni víťazov sa mu slzy rinuli potokom. Muž s kombináciou tváre Bustera Keatona a Eddieho Murphyho dal prvý a posledný raz v živote najavo celému svetu svoj skrývaný cit. Svoje vnútro si vždy starostlivo chránil.
Najrýchlejší beh histórie
Johnsonových 19,32 s má ešte jednu výnimočnosť. Ide o vôbec najrýchlejší beh človeka (ak nerátame štafetu, v ktorých sa bežia tri úseky letmo, nie zo štartovacích blokov). Tim Montgomery pri stovkovom rekorde 9,78 s v Paríži bežal rýchlosťou 36,72 km/h, ale Michael Johnson pri dvojstovkovom za 37,22 km/h. Sevillská „tajuplná“ poznámka o „najrýchlejšom na svete“ teda platí od roku 1996.
Fenomenálny Michael Johnson sa začal po víťazstvách na olympiáde v Sydney 2000 na štyristo metrov a v štvrtkárskej štafete baviť - veselo i vážne. Aspoň tak to povedal na pražskej návšteve v populárnom Jágr‘s bare. V stovežatej dražil pred dvoma rokmi svoje slávne zlaté tretry z kengurej kože, ktoré nevážia dovedna ani sto gramov.
Michael Johnson sa roky venuje charite pre postihnuté deti. „Tento rok je rozlúčkou. Budem behať štafety, spoznávať nové mestá, ľudí, krajiny a venovať sa talentovaným mladým ľuďom. Iste zo mňa nebude profesionálny tréner, ale dúfam, že užitočný radca. Chcem sa venovať rodine, manželke, ročnému synovi Sebastianovi, dobročinným akciám i obchodným aktivitám. V Brisbane na Hrách dobrej vôle začiatkom septembra končím. Všetky špekulácie okolo štartu na augustových majstrovstvách sveta 2001 v Edmontone si vymysleli novinári. Nepýtajte sa ma na to. Dožičte mi príjemnú rozlúčku,“ usmial sa predvlani v Prahe murphyovsky Michael Johnson.
VIZITKA MICHAELA JOHNSONA
Stav: ženatý, manželka Kerry, otec trojročného Sebastiana
Úspechy: päť zlatých olympijských medailí: Barcelona 1992 - štafeta 4 x 400 m, Atlanta 1996 - 200 m a 400 m, Sydney 2000 - 400 m, štafeta 4 x 400 m. Deväť titulov majstra sveta: Tokio 1991 - 200 m, Stuttgart 1993 - 400 m, Göteborg 1995 - 200 m, 400 m, 4 x 400 m, Atény 1997 - 400 m, Sevilla 1999 - 400 m, 4 x 400 m. Osem svetových rekordov - dodnes platné: 200 m - 19,32, 400 m - 43,18, 4 x 400 m (J. Young, Pettigrew, Washington, M. Johnson) 2:54,20.
Záľuby: počítače, automobily.
