Natália Hejková pred nástupom svojich Šoprončaniek v súboji so Szolnokom (Šopron vyhral 82:66). Trénerka povzbudzuje Brazílčanku Alessandru. FOTO - TIBOR SOMOGYI
súťaže, s výborným i drahým kádrom začal mať zrazu aj domáce ligové ťažkosti. Ambiciózny mladý výkonný riaditeľ klubu Zoltán Török sa priznal, že čakal, ako dopadne pre neho záhadný prípad rozkladu slovenského majstra. Bol úprimný: „Pre mňa dobre“.
Mercedes chce dobrého šoféra
„Predvlani sme mali - ak porovnávam s hráčskym kádrom - Ikarus. Vozidlo poskladané z dobrých súčiastok, ktoré však jazdí priemerne. Chcel som Mercedes. Tak sme teda nakúpili slávne basketbalistky. A opäť to nefungovalo. Poriadny stroj totiž potrebuje správneho šoféra. A ja v tomto smere slepo verím Natálii Hejkovej. Nežičil som našim veľkým súperom, ale i učiteľom z Ružomberka nič zlé, ale vašu trénerku som chcel stoj čo stoj,“ hovoril včera Török očividne spokojný po víťazstve Šopronu v prvom play off zápase ligy doma nad Szolnokom 82:66.
Gysev-orsi Euroleasing, lebo tak sa nazýva plným sponzorsko-športovým menom nový Hejkovej klub bol vlani maďarským majstrom, teraz skončil v základnej časti horko-ťažko štvrtý. Slávna slovenská trénerka, ktorá pôsobila v Ružomberku neskutočných dvadsaťštyri rokov (osem ako hráčka, šestnásť na trénerskej lavičke) išla do mesta na maďarsko-rakúskych a blízko slovenských hraníc s malou dušičkou. „O ponuke som vedela dlhšie, zvažovala som ju, chcela som však začať ako asistentka či poradca. Potrebovala som spoznať prostredie. Preto ten strach, inak sa zvyčajne máločoho v športe bojím,“ vysvetlila tiež očividne spokojná Hejková. Okrem liptovského klubu a slovenskej reprezentácie netrénovala do začiatku apríla 2003 nikoho.
Narodeninový princíp?
Rodená Žilinčanka (7. apríla 1954) koučovala nový tím prvý raz deň po svojich narodeninách. Toto výročie má v športovej kariére trénerky zvláštny význam. Prvé euroligové víťazstvo v Brne (1999) dosiahla tiež ôsmeho apríla, druhé doma v Ružomberku (2000) šiesteho. Už jej chýba len triumf dosiahnutý priamo siedmeho. Žeby v Šoproni? Török prevrátil oči k nebesiam. „To je môj životný sen.“ Hejková: „Zmluvu som podpísala na tri roky. Nemám rada prelietavosť, basketbalový tím potrebuje vyzrieť. Vážim si, že mi ponúkli dlhší čas na serióznu prácu.“
Natália Hejková odchádzala do „mesta vernosti“, tak prezývajú Šopron historicky Maďari (pre oddanosť svätoštefanskej korune v ťažkých časoch), dvojnásobne s malou dušičkou. Výborná angličtinárka totiž nevedela ani „ň“ zo slovníka našich susedov. Švagor ju v Bratislave napochytro naučil - Itt vagyok! (Tu som!). Tak sa aj predstavila hráčkam na prvom tréningu. Predvčerom sa pochválila, že ich už vie devätnásť. To posledné bolo - túró (tvaroh). Chcela si urobiť obľúbené halušky.
Dorozumievacia reč - angličtina
Hala privítala novú trénerku skvele. Elegantná v čiernom s pestrou šatkou počúvala uvítaciu reč. „Porozumela som pri slovách ,Rózsahegyi‘ (Ružomberok) a Hejková. Ani som nevedela, kedy sa mám divákom a súperkám ukloniť,“ usmievala sa Žilinčanka, ktorej rozpačitosť pri zdvorilostiach prehlušil ohurujúci potlesk. „Po prvom polčase som mala obavy. Prehrávali sme. To málo, čo som videla z obrannej hry, ktorú maďarský tím jednoducho nevie, sme uplatnili až v druhom polčase. Pokyny dávam v angličtine.“ V Šoproni je päť legionárok. Slovenka Jana Lichnerová, Ruska Oksana Zakalužná, Austrálčanka Tully Louise Bevilaquová, Brazílčanka Alessandra a Srbka Gordana Bogojevičová.
„Družstvo poznám veľmi dobre, Alessandru a Gocu (Bogojevičová - pozn. red.) som trénovala, ovládam hru Lichnerovej. Podstatou, prečo som sa rozhodla pre Šopron bolo, že Zoli Török, bývalí i súčasní tréneri klubu, jeho vedenie sa roky zaujímalo, ako to robíme v Ružomberku. Chceli detailne spoznať, ako sa dá aj v skromných podmienkach dosiahnuť veľký úspech. Okrem Šopronu prejavoval o náš systém taký živý záujem ešte Krakov. Podotýkam, že dnes je to liaheň Gdyne,“ vysvetľovala trénerka. Zo slovenských klubov nikto? „Veď dobre viete, že nie!“ usmiala sa typicky trpko-ironicky.
Šťastná Gordana
Najväčšiu radosť z príchodu Natálie Hejkovej mala jednoznačne Gordana Bogojevičová. „Teraz je už jasné, že v Šoproni zostanem tri roky. S takou chuťou, a v druhom polčase aj tak dobre, sme dávno nehrali. V júni sa vydávam, Natália bude naším najčestnejším hosťom,“ vytešovala sa bývalá veľká opora Ružomberka.
O podmienkach sme hovorili „obchvatom“. „Mnohé z môjho predošlého pôsobiska chcem preniesť do Šopronu. Napríklad klubový život aj po zápasoch. Niekedy sa tomu hovorilo - utužovanie kolektívu. Ja to nepovažujem, najmä v športe, za socialistický prežitok. Šopron má oproti Ružomberku v organizácii azda jedinú prednosť. Ale podstatnú. V Zalaegerszegu má ,farmársky‘ tím s množstvom talentov. Hrá ligu, skončil na výbornom siedmom mieste. Maďarská najvyššia súťaž je s našou neporovnateľná. Zo šiestich tímov môže každý každého zdolať. Tá ružomberská osemročná šnúra bez prehry bola iba rarita. V konečnom dôsledku hanbou ako sa pracuje v našich prvoligových družstvách.“
Máte rada prepych? - skúsili sme z iného súdka. „Ale áno, dobré šampanské a kaviár.“ Ktoré auto by ste chceli? „Nádherný je Chrysler Cruiser.“ Snažili sme sa povzbudiť. Azda za tri roky našetríte? „Žartujete, za pol roka. A nebudem si príliš odtŕhať od úst.“ Čo stojí také auto? „Okolo 600-tisíc korún.“ Dobrý tréner je všade na svete vážená i dobre platená osoba. Teda, skoro všade na svete. „Posledného trištvrte roka som v Ružomberku mohla platiť nájomné len tak, že som si siahla na osobitnú životnú poistku. Nie som až tak na peniaze, ale dostávať nič považujem za všetkých, čo sme sa v Ružomberku do posledného momentu snažili, za vrcholne ponižujúce.“
PETER FUKATSCH
