Jeffreyho Eugenidesa, amerického spisovateľa s gréckymi koreňmi, ktorý žije v Berlíne a v týchto dňoch beseduje na Festivale spisovateľov v Prahe, nepoznal takmer nikto. Možno len pár zasvätencov, ktorí si všimli, že jeho komplikovaný román Middlesex označili noviny The New York Times za jedno z troch najlepších diel minulého roka. Lenže potom v pondelok komisia Pulitzerových cien vyhlásila víťazov a Eugenidesovi pripadla práve za Middlesex prestížna trofej v oblasti beletrie a s ňou finančný príspevok vo výške 7500 dolárov. „Kde inde než v Prahe môžem osláviť úspech románu o premene, v meste Franza Kafku,“ povedal Eugenides, mysliac na slávnu Kafkovu poviedku Premena.

Middlesex je Eugenidesovo druhé dielo, prvotina Samovraždy panien z roku 1993 je aj sfilmovaná. Svoj takmer šesťstostránkový román o hľadaní identity písal deväť rokov - a priznáva, že bolestne a ťažko. Rozpráva tu osemdesiatročnú rodinnú históriu troch generácií, incest v gréckom malomeste zo začiatku dvadsiatych rokov minulého storočia, éru prohibície v Detroite, začiatky automobilky Ford aj bolestnú pubertálnu lásku v Berlíne. Rozprávačom je hermafrodit: roku 1960 sa narodil ako dievčatko Calliope v Detroite, o štrnásť rokov neskôr sa z neho v Michigane stal chlapec Cal.

„Sledoval som stopy prarodičov a dostal sa až k antickému Grécku, ktoré opisujem trošku satiricky. Je to vlastne taká satirická epická báseň, čo vzýva múzy, ale neberie ich príliš vážne.“ (i-dnes)