RECENZIA – FILM
Veľký detail očí a zvuk škrabania, úvodná sekvencia Gangov New Yorku. Skončí sa po desiatich minútach vtáčou perspektívou polostrova Manhattan. Pôrodné kŕče veľkomesta a stvorenie veľmoci - o takú veľkú fresku sa Martin Scorsese ešte doteraz nepokúsil. Vo svojich slávnych prieskumoch americkej duše sa niekoľkokrát venoval minulosti, šesťdesiatym, sedemdesiatym rokom. Jeho Vek nevinnosti bol z konca predminulého storočia. Newyorské gangy sa odohrávajú ešte skôr, v New Yorku roku 1863.
Elegantná rodina je zhromaždená pri obede a dáva sa obsluhovať. Kamera sa sem votrie len na chvíľu, s vreckárkou Cameron Diazovou prezlečenou za personál. A rýchlo ten luxus zasa opustí a znovu vhupne do taviaceho kotla, v ktorom buble budúca Amerika, z brániacich sa anglosaských starousadlíkov, bánd írskych prisťahovalcov, príčinlivých Číňanov a prepustených otrokov.
Tak ako mnoho Scorseseho filmov, aj Gangy New Yorku sa odohrávajú v jeho meste, ibaže jeho dejiny tu majú širší význam širší než samotné dejiny mesta. Oči v úvodnej sekvencii patria írskemu kňazovi Vallonovi (Liam Neeson). Zvoláva svojich verných do bitky proti domorodému anglosaskému Billovi Mäsiarovi (Daniel Day-Lewis), šéfovi Rodených Američanov. Mŕtvi králici - Íri - pochodujú pod znakom kríža katakombami ku dverám, za ktorými presvitá denné svetlo. Tam čaká Monk, ktorý chce dostať zaplatené, a keď mu sľúbia desať dolárov za hlavu, rozkopne dvere a všetci v tej chvíli vidíme svetlo Nového sveta. Íri s Angličanmi bojujú o Five Points a v tom boji je skoncentrované všetko, čo poháňalo americké dejiny. Po prvé, prisťahovalci, večný zdroj konfliktov a obnovy - ako sa sťažuje Bill Mäsiar, írski prišelci urobia za päť centov prácu, „za ktorú by neger chcel desať centov a starousadlík štvrťdolár.“ Potom náboženstvo, dodnes zdroj amerického sebavedomia. A napokon, peniaze: regulátor všetkých hospodárskych, historických a medziľudských vzťahov.
Stačí vyzliecť postavy z historických kostýmov, vyčítali Scorsesemu americkí kritici, a dostanete obraz dnešnej Ameriky. Máte tu nerovnosť, ktorá periodicky ústi do násilia, skorumpované úrady, ktoré majú tiché dohody so zločineckými bandami a máte tu túžbu po lepšom živote, ktorá tak, vtedy, ako aj dnes, bola túžbou dostať sa na Západ. A k tomu výrok veľkého poťahovača nitiek, ktorý ani nemôže byť aktuálnejší: „O tom, kto bude zvolený, aj tak rozhodnú tí, čo počítajú hlasy.“
Martin Scorsese sám nezaujíma nijaký postoj. Nič neospravedlňuje - na rozdiel od toho, ako to má vo zvyku Hollywood, ani neukazuje odsudzujúcim prstom - ako by sa to páčilo Európanom, bez ktorých by tento film nevznikol, presnejšie povedané bez miliónov z nemeckých bánk by ho Scorsese nikdy nemohol dokončiť. Martin Scorsese trval na tom, že chce pracovať v meste, postavenom dosku po doske, nie v digitálnych kulisách. New York vystaval v rímskych ateliéroch a len na strih potreboval celý jeden rok.
K jeho obrazu New Yorku patrí misijný ples, na ktorom dvojice tancujú sarabandu, so sviečkou vo vedúcej ruke. Patrí doňho jazda kamerou, ktorou sa začína príchod prisťahovalca, ktorý ešte ani nevystúpil z lode, už sa dvoma podpismi z neho stal vojak a občan - dostane do ruky pušku a nasadia ho zas na ďalšiu loď, tentoraz armádnu, z ktorej práve vykladajú truhly s mŕtvolami jeho predchodcov. A patrí doňho ťažká symbolika, keď Bill Mäsiar, ovešaný hviezdami a pruhmi v noci sedí pri posteli svojho najnovšieho obľúbenca Amsterdama (Leonardo DiCaprio), a hovorí mu o tom, ako sa svet dá udržať v šachu iba prostredníctvom strachu. Bill Mäsiar vtedy netuší, že Amsterdam je synom jeho obete, ktorý túži pomstiť otca.
Tento Leonardo DiCaprio, ktorý mal byť zárukou úspechu ponurého príbehu, sa nakoniec stal jeho slabým miestom, lebo nestačil na Daniela Day-Lewisa, scénu za scénou divadelne hrozivého. Jeho suverenita by si podľa názoru mnohých bez akýchkoľvek pochybností zaslúžila Oscara, ktorého nakoniec nedostal. DiCaprio mal však len jednu polohu, postávať so stiahnutými perami a vyčkávať - nepresvedčivo, na chlapca, čo šestnásť rokov čakal na to, že bude môcť pomstiť otcovu smrť. Hoci ho Scorsese necháva boxovať a týrať vypaľovaním znamenia, nepodarilo sa mu urobiť z mladého krásavca protiváhu k Day-Lewisovi - Mäsiarovi, jeho rivala, jeho mravný výkričník a protipól, ani tým, ako ho Cameron Diazová vášnivým, spaľujúcim spôsobom miluje. A tak človek odchádza po troch hodinách z Gangov New Yorsku veľmi ohúrený, ale nie veľmi dojatý. ANDREA PUKOVÁ
