Úsmevy pre fotografov. Solana a Annan reprezentujú rozdelenú Európu a oslabenú OSN. FOTO - REUTERS
Poznanie, že doterajšie inštitucionálne istoty sú často už po záručnej lehote, je jedným z nepríjemných vedľajších efektov vojny proti režimu Saddáma Husajna.
Otázkou a zároveň výzvou bude, ako s týmto poznaním svetoví lídri naložia. Doterajšie kroky naznačujú, že ich čaká dlhá cesta. Do vojny v Iraku vstupoval svet rozdelený a zdá sa, že tento stav bude zachovaný aj po nej.
Debaty o povojnovom usporiadaní Iraku totiž nepríjemne pripomínajú nekonečné diskusie spred začiatku vojny. Osoby a obsadenie tejto hry sa nezmenili: na jednej strane Veľká Británia a Amerika, na druhej strane rusko-nemecko-francúzska trojka, niekde medzi nimi bezprizorná OSN.
Tak ako pred vojnou je jasné, že situácia sa musí riešiť, nejasné je len ako. Spojenci sú presvedčení, že o povojnovom Iraku a jeho obnove by mal rozhodovať ten, kto najviac riskoval a prevzal zodpovednosť. Teda oni.
Európska trojka, ktorá celú vojnu považuje za porušenie medzinárodného práva, si myslí, že ak už vojna nie je legitímna, mala by takou byť aspoň obnova Iraku. To zabezpečí OSN a čo najširšia medzinárodná koalícia. Tá by sa mala podieľať aj na prerozdeľovaní zákaziek pre firmy zabezpečujúce rekonštrukciu irackého hospodárstva.
Európska trojka síce hovorí, že OSN by mala byť vedúcou silou obnovy krajiny, na druhej strane však odmieta podporiť rezolúciu, ktorá by riešila vývoj v postsaddámovskom Iraku. To by totiž znamenalo, že vojnu akceptujú, tvrdia zhodne v Moskve, Berlíne aj Paríži.
Otázkou potom zostáva kto, ak nie OSN by mal stanoviť pravidlá hry v Iraku po Saddámovi. Logika veci hovorí, že ten, kto tam momentálne je - teda spojenci. Tí sa vôbec netaja, že si to tak predstavujú.
Náhle rozhodnutie francúzskeho prezidenta Jacqua Chiraca pripojiť sa zajtra k schôdzke nemeckého premiéra Gerharda Schrödera a ruského prezidenta Vladimira Putina naznačuje, že najhlasnejší odporcovia vojny opäť spájajú sily v snahe zvrátiť to, čo považujú za spojenecký pokus o okupáciu Iraku a jeho bohatstva. Stretnutie prichádza v čase, keď Washington a Londýn hovoria o podstatnej, ale len humanitárnej funkcii OSN v celom procese.
Pozorovatelia však diplomatické aktivity európskej trojky spájajú skôr s neúspešnou misiou poradkyne amerického prezidenta pre národnú bezpečnosť Condoleezzy Riceovej v Moskve. Americké aj ruské médiá zhodne konštatujú, že Riceová asi Rusom ponúkla malý diel z postsaddámovského koláča. Pragmatik Putin tak zmenil doteraz neutrálny postoj k Američanom a opäť sa vracia k protivojnovým druhom. Spravodajské informácie tiež naznačujú, že v Bagdade prebieha tvrdý boj medzi ruskými a americkými špiónmi o iracké archívy. Doteraz nevyjasnenú streľbu na ruský diplomatický konvoj mnohí spájajú práve s touto hrou.
Európska trojka sa pôvodne mala stretnúť aj s generálnym tajomníkom OSN Kofim Annanom. Ten náhle zmenil program a odvolal všetky stretnutia s európskymi lídrami naplánované na tento týždeň. Jeho postoj je jasný - snaží sa zachovať neutralitu svetovej organizácie. V posledných týždňoch ju totiž upodozrievali, že je na strane odporcov vojny. Aj tento postoj OSN spôsobil, že spojenci neveria, že by mohla byť v Iraku podstatná, aj keď to slovne deklarujú.
JANA MIKUŠOVÁ
