Amerických vojakov vítali Iračania aj v Basre. Niektorí ich privítali kvetmi. FOTO – TASR/AP
Iračania sa tešia, že sa zbavili Saddáma. Ale spojencov stále pokladajú za dobyvateľov, a nie oslobofiteľov, a preto ich v krajine dlho mať nechcú „Vo vzduchu to bolo už niekoľko dní. Ľudia len čakali, kedy sa Američania dostanú do mesta,“ hlásil včera zo šíitskej štvrte na severovýchode Bagdadu spravodajca agentúry Reuters.
Na uliciach sa odohrávali scény ako z osloboditeľských filmov – ľudia hádzali kvety na americké tanky, vyvolávali im na slávu, mladí tancovali, tlieskali, skandovali a tešili sa.
Irak včera oslavoval. Noc predtým bola nezvyčajne pokojná. S príchodom Američanov zo severovýchodu sa začalo s oslavami. A nebolo to len v hlavnom meste. Saddámov pád oslavovali aj Kurdi na severe.
Analytici prijímali nadšené vítanie spojeneckých vojsk rezervovane a upozorňovali na budúce riziká. „Urobili ste, čo bolo treba a teraz odíďte,“ odhadoval analytik Robert Hewson, čo si myslia irackí šíiti, keď v štúdiu BBC sledoval oslavy v bagdadských uliciach. Pre mnohých zostávajú spojenci dobyvateľmi, nie osloboditeľmi.
Prvý závan slobody vykričali šíiti z plných pľúc. Demonštratívne ničili Saddámove podobizne. Niektorí si obliekli červené dresy anglického futbalového družstva Manchester United. „Hello, Hello“, „Dosť bolo Saddáma“, „Milujeme vás“.
„Američania ma zachránili,“ hovorí pre denník The New York Times mladý šíit Hamíd, ktorého mučili Husajnovi agenti vo väzení. Obvinili ho bez dôkazov, že spolupracoval s Američanmi. „Som Američanom vďačný. Ale som len jeden z 28 miliónov ľudí v tejto krajine. Nechceme, aby tu zostávali dlhšie.“
Nedôveru voči Američanom cítiť z každej vety. „Ak chcel Bush len odstrániť Husajna, je to v poriadku. Ak chce zasahovať do našej viery, tradícií ainštitúcií, nebude mať žiadnu podporu,“ hovorí starší muž Sultan Mahdi.
Na oslobodenie sa veľmi rýchlo zabudne a spojeneckí vojaci budú už len dobyvateľmi. Pre mnohých Iračanov sú nimi už dnes. Spojeneckí velitelia preto musia pripraviť vojakov na komunikáciu s Iračanmi.
Správa londýnskeho denníka Daily Telegraph z juhoirackej Basry dáva nádej, že dohoda na spoločných pravidlách možná je: len bohovia vedia, ako sa im to podarilo, ale z chaosu a zmätku pri rozdeľovaní humanitárnej pomoci na juhu Iraku sa nečakane vynoril typický britský fenomén: disciplinovaný rad. Ešte pred týždňom museli britskí vojaci pri rozdeľovaní humanitárnej pomoci strieľať do vzduchu v zúfalej snahe o nastolenie poriadku. Dnes sa domáci na cisterny už nevrhajú, ale stoja v rade.
V krajine je veľa hnevu, zatrpknutosti a sklamania z počínania spojencov. Spravodajca denníka The Washington Post navštívil miesto, kde je nenávisť proti Američanom možno najsilnejšia. Bagdadskú nemocnicu Kindi, ktorej dochádzajú zásoby liekov: mnohí pacienti vyzerajú zmätení svojím osudom.
Husajn Ubajdí (22) si domov odváža infúziu pre brata, ktorého zasiahla črepina pri bojoch neďaleko ich domu na bagdadskom predmestí. Výrečný a dobre informovaný Ubajdí neustále vyčítavo opakuje, že americké a britské jednotky v arabskom vysielaní BBC sľúbili, že civilisti nebudú zasiahnutí. „Za to sa Iračanom zaručili,“ hnevá sa. „Stále tvrdili: nemáme nič proti civilistom. Bol som si stopercentne istý, že na civilistov strieľať nebudú. Teraz som si stopercentne istý, že áno,“ sťažuje sa.
MAREK CHORVATOVIČ
