Trafili ho?
Médiá aj odborníci sa sporia, či po pondelkovom bombardovaní luxusnej štvrte Mansúr ešte žije. CIA tvrdí, že ho videli, ako pár minút pred bombardovaním vchádzal do budovy. Úplne istá si však jeho osudom nie je. Americké a britské médiá si skôr myslia, že prežil.
Iračania to cítia inak. Celkom iste sile bômb uverili. Saddám podľa nich skončil. Buď je mŕtvy, alebo stratil moc. Preto včera vyšli do ulíc.
Ak doteraz nezomrel, má v podstate len štyri možnosti: stiahnuť sa do rodného Tikrítu, utiecť do tretej krajiny, vzdať sa a čakať na súd alebo v tichosti skončiť so životom.
Tikrít
Zdá sa, že Tikrít je poslednou baštou saddámovcov. Včera ho bombardovali spojenci, je to jedno z posledných miest, ktoré sa nedá považovať za dobyté. Rodné mesto si mohol Saddám zvoliť za miesto rozhodujúcej bitky. Po doterajšom priebehu by bolo veľkým prekvapením, keby sa mu podarilo narobiť spojencom väčšie problémy. Tikrít sa tak javí ako posledný ťah zúfalého šachistu, ktorý už vie, že sa blíži mat.
Tragické by bolo, keby z Tikrítu ešte predsa len vystrelil chemické či biologické zbrane.
Útek za hranice
Už pred začiatkom vojny sa hovorilo o exile pre Saddáma. Túto možnosť opakovali aj americkí predstavitelia: bola to posledná možnosť, ako sa vyhnúť vojne. Saddám by možno aj utiekol, ale veľmi rýchlo sa ukázalo, že niet krajiny, ktorá by ho chcela.
Včera arabská televízia televízia al-Džazíra znovu vyslovila špekuláciu, že iracký vodca už niekoľko dní vyjednáva o odchode z krajiny. Saddám je vraj na ruskom veľvyslanectve v Bagdade. Moskva to vzápätí poprela.
Okrem oficiálneho odchodu je tu ešte možnosť tajného úteku. Spojenci kontrolujú územie Iraku zo vzduchu, zeme aj vody. Saddám preto nemá veľa únikových ciest.
Napriek tomu to je možné. V Sýrii, Palestíne či v Jordánsku má množstvo obdivovateľov. A hlavne má celkom dobrý vzor: Usámu bin Ládina. Ten z Afganistanu s najväčšou pravdepodobnosťou dokázal utiecť.
Hmla okolo miesta jeho úniku by z neho rýchlo urobila niečo podobné ako z Usámu: zázračného poloboha, ktorý dokáže unikať americkým „križiakom“.
Kapitulácia
Saddám si môže vybrať aj kapituláciu a súd. Muž, ktorý chce do dejín vstúpiť ako iracký a moslimský hrdina, to však asi neurobí.
Ak by sa predsa len zľakol, mohol by dúfať, že svet dotlačí Ameriku, aby ho súdil medzinárodný tribunál pre vojnové zločiny. Tam by mohol podobne ako Slobodan Miloševič relatívne slušne prežívať a hlavne burcovať nespokojných moslimov na celom svete.
Práve tomu sa spojenci chcú vyhnúť, a preto je medzinárodný súd nepravdepodobný. Od začiatku vojny je stále jasnejšie, že Saddáma chcú radšej mŕtveho.
Úplne jasné nie je ani to, ako by reagovali Iračania. Vydali by ho alebo by ho radšej popravili ako Rumuni Ceaušesca?
Samovražda
Celkom vylúčiť sa nedá ani samovražda. Podobne zareagoval Adolf Hitler v porazenom Berlíne. Saddám by radšej prijal smrť ako potupu zajatia a súdu. Otázkou je len, ako by sa pobral: nepríjemné by bolo, keby sa ešte poslednýkrát na čele svojich najvernejších postavil spojencom a vlastným ľuďom, ktorí už oslavujú jeho koniec.
Saddám skončil, no spojencom sa asi len s problémami podarí chytiť ho. Napriek tomu, že nemá veľa možností, je pravdepodobné, že unikne. Buď sa už stratil do neba (pekla), alebo zmizol ešte pred začiatkom vojny. To spojencom nemôže vyhovovať: na skutočné víťazstvo nad tyranským režimom potrebujú aj diktátora alebo aspoň vzorku jeho DNA.
MATÚŠ KOSTOLNÝ
