Pred areálom kaštieľa v Budmericiach sa týči nápis Zákaz vstupu do areálu. Hneď za bránou je cestička cez lesnatý park, ktorá vedie k neďalekému kaštieľu. Je akoby vystrihnutý z historického filmu. Množstvo vežičiek, zdobená fasáda, priečelie s nádvorím a vežičky krášlia kaštieľ s erbom rodu Pálfyovcov, ktorého obraz sa odráža v luxusnom bazéne hneď vedľa kaštieľa. Nekonečný pokoj budmerického areálu si užívajú literáti a ich rodiny či známi. S knihou v ruke, na prechádzke, golfe alebo v bazéne.

Kaštieľ dal ešte pred sto rokmi postaviť gróf Ján Pálfy podľa vzoru francúzskych romantických zámkov na Loire. Kaštieľ v romantickom slohu je uprostred anglického parku s fontánami a alegorickými plastikami. Vnútro zdobí starobylý nábytok, točité schody, priestranná zasadacia miestnosť, štýlové salóniky s romantickým nábytkom. Interiér, za ktorý by sa nemuseli hanbiť ani v Prezidentskom paláci.

Poslednou komplexnou rekonštrukciou prešiel v roku 1986, vybavenie sa však neustále dopĺňa, v kaštieli nechýba moderná výpočtová technika pre spisovateľov, všetko zo zdrojov Literárneho fondu.

Po druhej svetovej vojne pridelil štát kaštieľ slovenským spisovateľom. Bol to akýsi úplatok pre verných tvorcov. Nie všetci písali tak, ako si vtedajšia štátna moc vyžadovala, a tak tých poslušných štát vďačne rozmaznával.

Socializmus padol, ale v Budmericiach trvá. Kaštieľ slúži ako „oáza oddychu a ako miesto tvorivých úsilí a svedok literárneho vzopätia“, informuje reklamný letáčik. Tento „stánok plodnej tvorivej atmosféry“ je však len pre vyvolených. „Je len pre členov Literárneho fondu, ostatných musí schváliť riaditeľ fondu,“ upozorňuje zvedavcov recepčná.

Dom slovenských spisovateľov sa pre mnohých väčšinou starších spisovateľov stal doslova druhým domovom. Budmerice sú obľúbeným miestom Kláry Jarunkovej, Petra Karvaša, Kvetoslava Hečka, ale aj Dušana Slobodníka. „Chodia sem však už aj noví návštevníci,“ hovorí recepčná. Ubytovanie a strava sú symbolické. Izba vyjde od 90 do 180 korún, plná penzia okolo 150 korún. (hr)