BRATISLAVA - Slovenskí podnikatelia obchodovali v posledných rokoch s Ruskom, len ak mali potvrdené, že partner je dôveryhodný. Neplatenie faktúr a korupcia odrádzali od investovania do ruského regiónu, obchody zase komplikovali vysoké clá. Preto má slovenský obchod s Ruskom predovšetkým podobu dovozu.

„V Rusku neplatia systémové pravidlá a všetko závisí od osobného kontaktu medzi obchodnými partermi,“ hovorí Alexander Duleba, analytik Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku. Niektorí ľudia však tvrdia, že aj ruský biznis sa vposlednom čase zlepšuje. „Vieme od ľudí, ktorí tam podnikajú, že (Rusi) sú schopní platiť. V tom nastáva pozitívny obrat oproti minulosti,“ myslí si Vladimír Kalina, generálny sekretár Zväzu elektrotechnického priemyslu.

Ďalšou prekážkou obchodu boli vysoké clá, ktoré sčasti vyplývali z toho, že Rusko nie je členom Svetovej obchodnej organizácie. S týmto problémom sa svojsky vyrovnala spoločnosť Matador. „Založili sme spoločný podnik Matador - Omskšina. Vyše 90 percent jeho výroby sa predáva na ruskom trhu,“ povedal Pavol Hanzel z Matadoru. Založením dcérskej firmy vyriešila typicky ruské špecifiká aj zvolenská Bučina. „Našli sme iné spôsoby obchodovania. Najprv predplatbu (zálohu), ale bola ťažkopádna. Potom sme s miestnymi partnermi založili dcérsku spoločnosť s našou majoritou a platby prebiehajú v hotovosti,“ povedal šéf Bučiny Peter Lispuch. Spomína si na prípady, keď ruský partner nezaplatil, a upozorňuje, že ruský trh ešte nepozná moderné spôsoby zabezpečovania pohľadávok. „Je to síce rizikový trh, ale riziko vyvažujú vyššie ceny,“ dodal.

Zlepšenie obrazu zahraničného obchodu v prospech vyššieho vývozu slovenských tovarov je cieľom návštevy premiéra Mikuláša Dzurindu v Rusku. Analytik Tatra Banky Róbert Prega je k takýmto snahám skeptický. „Vývoz do krajín západnej Európy sa neusilujeme špeciálne podporovať, podniky boli schopné preorientovať sa týmto smerom. Ak sa dá čosi týmto smerom spraviť, môžeme to využiť, ale nemyslím si, že to má šancu zvrátiť situáciu,“ hovorí Prega.

Slovenské firmy vyvážajú na ruský trh najmä stroje, chémiu, potraviny a polygrafiu. Kým export do Ruska tvorí jedno percento z celého slovenského vývozu, ruský dovoz predstavuje viac ako desatinu. Je to vinou jednostrannej závislosti od ruských surovín.

JOZEF GRYGA

Slovensko-ruským obchodným vzťahom okrem ropy trvale dominujú deblokácie ruského dlhu. V roku 1994 obe vlády podpísali dohodu o jeho riešení a v roku 1995 k nám z Ruska začali chodiť tovary a občas aj peniaze, ktorými sa dlh znižoval. Z pôvodnej výšky 1,74 miliardy dolárov sa dlh dodnes skresal na 317 miliónov dolárov. Tie majú podľa slovenského ministerstva financií splatiť Rusi do roku 2006 v troch stomiliónových splátkach. Podstatnú časť splátok tvorili ruské výrobky. Peniazmi nám Rusi vrátili 44 miliónov dolárov v roku 1995 a 138 miliónov vlani. Nový systém „rýchleho“ splácania hotovosťou niektorí politici spochybnili, pretože sa im videl nevýhodný. Z jedného dolára dlhu sa takto na Slovensko dostane približne 30 centov. Nevýhodou tovarových deblokácií bol čas, štruktúra tovarov a neprehľadnosť spôsobená sprostredkovateľom - Devín Bankou. ;(jj)