Postihnutých je celkovo 600 okresov s takmer miliónom obyvateľov. O úrodu prišli tisíce rodín. Tí, ktorých sucho a s tým spojený hlad zasiahli najviac, začali rabovať obchody a blokovať cesty. Ako informoval brazílsky denník O Globo, pod modrú oblohu štátu Pernambuco sa každý deň na hlavné cesty postavia tisíce ľudí. V rukách majú palice, niekedy aj sekery, a zastavujú okoloidúce kamióny. Nejedného šoféra prinútili vyložiť náklad. Brazílska televízia informovala o vyrabovaní kamiónu so sliepkami.
Federálna vláda v Brasilii už stratila prehľad o tom, koľko automobilov obyvatelia vyrabovali v štátoch ako Ceará, Pernambuco, Bahía, Sergipe, Rio Grande do Norte či Paraíba. Mimochodom, všetky spomínané oblasti sú známe svojimi „pohľadnicovými“ plážami.
Bohatý juhovýchod Brazílie zasa trápi energetická kríza, ktorú tiež spôsobil nedostatok vody. Sucho sa v najľudnatejšej krajine Latinskej Ameriky opakuje pravidelne každých päť až desať rokov. Tamojší politici pred voľbami vždy voličstvu nasľubujú, že problém vyriešia, no výsledky doteraz neprišli.
Hlad a s ním spojená detská podvýživa v štáte Ceará postihli viac ako 17 percent detskej populácie vo veku od jedného do dvoch rokov. Blokovanie ciest bolo preto pre nich jediným východiskom z núdze, keďže vládna pomoc je nedostačujúca.
Podľa brazílskych médií krajina v dôsledku sucha prišla takmer o 98 percent úrody.
Apokalyptické sucho postihlo približne milión ľudí, z nich 300-tisíc doslova hladuje, pričom nažive zostávajú iba vďaka varenému kaktusu. Odchádzajú do miest, aby zväčšili kordóny faviel – chudobných štvrtí z kartónu a plechu.
Posledné sucho pred štyrmi rokmi stálo prezidenta Fernanda Henriqueho Cardosa cenné preferenčné percentá. Teraz však počasie jeho popularitu neohrozuje. Dôvod? Vystrájanie prírody nezasiahlo mestá ako Sao Paolo či Rio de Janeiro, kde sídli väčšina mienkotvorných novinárov. Podľa denníka Diário Popular je nešťastím postihnutých oblastí to, že „sucho riešia federálni technokrati dýchajúci klimatizovaný vzduch“.
JURAJ TOMAGA
