Spojeneckí vojaci strážia vstup do Bagdadu. FOTO- REUTERS
Ak nepadli do pasce, a tomu zatiaľ nič nenasvedčuje, niet lepšieho symbolu na to, že Saddámov režim je v koncoch.
Iračania síce Američanom kladú miestami zúrivý odpor, podnikajú protiútoky a Američanov ostreľujú zo všetkého, čo majú poruke, ich boj však stráca na účinnosti. Je stále menej koordinovaný, nemajú spojenie so zvyškom krajiny a sú vystavení doslova nepretržitým útokom zo vzduchu.
Aj keď ešte stále nepominula možnosť, že by mohli Saddámovi verní niečím prekvapiť a môžu mať aj v samotnom Bagdade schované početné a bojaschopné jednotky, ťažko im už čokoľvek výraznejšie pomôže.
„Po vojenskej stránke sme vyhrali,“ povedal hovorca britských síl Chris Vernon pre denník Sun. Presnejšie by však bolo povedať, že hoci spojenci ešte vojnu úplne nevyhrali, Saddám ju už jednoznačne prehral.
Spojencom určite pomohlo aj to, že sa po prvých dňoch váhania zamerali na vyradenie oficiálnych irackých médií, štátnej i satelitnej televízie a rozhlasu. Pôvodne ich šetrili, lebo dúfali, že sa Saddámov režim rozpadne skoro okamžite a tieto médiá im pomôžu pri obnove Iraku.
Táto nádej sa nenaplnila. Saddámove stanice sa, naopak, výdatne podieľali nielen na udržiavaní morálky irackých jednotiek, ale pravdepodobne aj na priamom riadení ich činnosti.
Bez komunikácie a informácií niet velenia ateda ani vojny. Ak zničia spojenie medzi velením protivníka a jeho jednotkami, sú na pol ceste k víťazstvu. A keďže ide v tejto vojne možno už v prvom rade o morálku irackých síl, môže byť zastavenie irackej propagandy jedným z rozhodujúcich momentov vojny.
Oficiálne iracké médiá nemali s objektívnym informovaním vôbec nič spoločné. Vyradenie oficiálnych hlásnych trúb diktatúry je logickým krokom nielen z vojenského hľadiska, ale aj z ohľadu na budúcnosť krajiny.
Zaujímavejší je prípad včerajších útokov na arabské televízie Al-Džazíra a stanicu z Abú Dabí. Podľa katarskej televízie Al-Džazíra na nich Američania zaútočili zámerne, urobili to vraj aj minulý rok v Kábule.
Faktom je, že Spojené štáty americké považujú Al-Džazíru za tichého, aj keď možno nie úplne vedomého spojenca Saddámovho režimu. Či na ňu však útočili rovnako ako na Saddámovu televíziu, nie je doteraz jasné.
