Úroky v bankách sú najnižšie v histórii a v budúcnosti sa na tom nič nezmení. Nielen preto sa však oplatí obzerať po iných investičných príležitostiach. Úroky často ani nepokrývajú znehodnotenie peňazí infláciou, a ak áno, aj tak sa vôbec nedá hovoriť o tom, že by peniaze v banke zarábali.
Overenou formou investovania sú podielové fondy, ktoré svet pozná už takmer celé minulé storočie. Drobní investori sa v nich spájajú, aby mohli aj bez skúseností s obchodovaním na finančných trhoch „byť pri tom“ a vyhnúť sa tak nielen znehodnoteniu peňazí infláciou, ale mať pritom aj zisk.
História
Začiatky podielových fondov siahajú viac ako 70 rokov do minulosti a spájajú sa s rozvojom finančných trhov. Ako sa finančné trhy rozvíjali, začali sa o ne zaujímať aj bežní ľudia, ktorí ale nemohli sami realizovať veľké investície. Začali sa preto spájať. Prvé podielové fondy podobné dnešným vznikli v anglosaských krajinách a zaoberali sa zbieraním peňazí od malých investorov. Za vložené peniaze vystavili podielové listy a peniaze investovali na kapitálových trhoch.
Rýchlemu rozšíreniu podielových fondov zabránila veľká kríza v roku 1929, kedy sa zrútili finančné trhy. Kolektívne investovanie sa z toho poučilo a rozvíjalo sa na štandardný prístup k narábaniu s peniazmi. Veľkej obľube sa tešia hlavne od 80-tych rokov minulého storočia. Po celom svete do nich ľudia vložili tisícky miliárd amerických dolárov, pričom už existujú aj fondy, ktoré neinvestujú len do cenných papierov, ale aj do iných komodít, obchodovaných na trhoch.
O čo ide
Pointa podielového fondu je v tom, že keď dajú viacerí dohromady svoje voľné peniaze, zlepšujú sa ich investičné možnosti. Viac podielnikov tiež ľahšie zaplatí odborníkov, ktorí sa budú o zhodnocovanie ich peňazí starať. Profesionálni špecialisti, ktorí vedia, kde sú informácie dôležité pre rozhodovanie a aj ich vyhodnotiť, umiestňujú peniaze tam, kde sú najvýhodnejšie podmienky. Tým sa chápe najlepší pomer rizika a výnosu. To, aký pomer sa považuje za najlepší, závisí od zamerania fondu.
Podielový list, ktorý podielnik pri investovaní dostane, je cenný papier. Môže mať listinnú podobu - napríklad ako depozitný certifikát, alebo zaknihovanú - skutočnosť, kto ho vlastní, je evidovaná na účtoch.
Podielové fondy najčastejšie investujú do cenných papierov. Tie sú potom vo vlastníctve všetkých podielnikov. Hodnota investície každého z nich závisí od počtu podielov a celkového majetku vo fonde.
