BRATISLAVA - Viac ako 2 milióny korún muselo Slovensko vyplatiť svojim občanom, ktorí sa vlani a tento rok na Európskom súde pre ľudské práva sťažovali na republiku. Ide o prípady, v ktorých dal štrasburský súd sťažovateľom za pravdu, aj o tie, kde sa strany dohodli na zmieri.
Peniaze štát vypláca z rozpočtu ministerstva spravodlivosti. Sťažovatelia pôvodne požadovali odškodné viac ako 50 miliónov korún.
Sťažností oproti predchádzajúcemu obdobiu ubudlo. Prejavuje sa tak novela ústavy, po ktorej prípady porušovania ľudských práv rieši od 1. januára 2002 i slovenský Ústavný súd. „Myslím si, že je to spôsobené novelou ústavy, ale nedá sa z toho niečo generálne vyvodzovať,“ hovorí Peter Kresák, agent pre zastupovanie Slovenska v Štrasburgu.
Každý, kto sa chce sťažovať v Štrasburgu, musí najskôr využiť všetky možnosti, ktoré mu dáva náš právny systém. Inak európsky súd akýkoľvek podnet zo Slovenska zamietne. Minulý rok súd z rôznych dôvodov neprijal 371 podaní, takmer dvakrát viac ako pred novelou ústavy.
Sťažnosť môže byť aj v slovenčine a jej formálna podoba nie je až taká dôležitá. „Dôležitá je kvalita návrhu. Až keď je sťažnosť prijatá, komunikuje sa cez právneho zástupcu,“ povedal Kresák.
Ľudia zo Slovenska sa najčastejšie sťažujú na neoprávnené prieťahy v súdnom konaní. Ojedinelé nie sú ani podozrenia na obmedzenie slobody pohybu, práva na rodinný život, slobodu prejavu či práva na rešpektovanie súkromia. Skupina Rómov sa sťažovala na neľudské zaobchádzanie. Objavila sa aj námietka na neoprávnené umiestnenie na psychiatrickej liečebni.
(rp)
Sťažnosti proti Slovenskej republike
| 2000 | 2001 | 2002 | |
| Podané sťažnosti | 479 | 545 | 418 |
| Sťažnosti pridelené senátu na preskúmanie | 284 | 343 | 406 |
| Neprijaté alebo vyčiarknuté sťažnosti | 102 | 159 | 371 |
| Sťažnosti notifikované vláde | 42 | 12 | 39 |
| Sťažnosti prijaté na preskúmanie ich podstaty | 7 | 8 | 11 |
| Rozsudky - meritum | 3 | 5 | 4 |
| Rozsudky - zmier | 3 | 3 | 3 |
Niektoré sťažnosti občanov
Reštitúcie na dlhé lakte
V roku 1996 sa na súd v Štrasburgu obrátil J. K., slovenský občan nemeckej národnosti narodený v roku 1930. Namietal prieťahy v súdnom konaní. Od roku 1991 sa márne snažil uplatniť reštitučný nárok na 9 nehnuteľností v okolí Bratislavy.
Prípad spĺňal predpoklady na uznanie neodôvodnených prieťahov v konaní. Sťažovateľ však medzitým zomrel, jeho manželka sa so štátom dohodla na zmieri. Obe strany sa dohodli na uznaní odškodného 110-tisíc korún. Táto suma mala zohľadniť peňažnú a nemajetkovú ujmu a náklady.
Súd o vyvlastnený majetok
Sťažovateľka z Košíc sa súdila o majetok, ktorý jej vyvlastnili v roku 1967. Pozemkový úrad jej v roku 1992 vyhovel, súdy však toto rozhodnutie zrušili a vrátili na došetrenie pozemkovému úradu. Košičanka sa na Štrasburg obrátila v roku 1998. Žiadala niekoľkostotisícové odškodnenie. Štát sa chcel dohodnúť na zmieri v sume 50-tisíc korún.
Navrhovateľka s tým nesúhlasila. Súd jej dal nakoniec za pravdu, ale výška odškodného, ktorú jej prisúdil vo februári 2003 bola približne 50-tisíc korún, toľko, koľko navrhoval štát.
Sťažoval sa na mučenie
Tretí prípad sa stal tiež v Košiciach. Jeho protagonistom bol Štefan V., odsúdený za viaceré trestné činy na trest odňatia slobody na tri roky. Štefan V. pôvodne namietal porušenie článkov o zákaze mučenia, o práve na slobodu a bezpečnosť, o zákaze diskriminácie a niekoľkých ďalších.
Súd prijal sťažnosť iba na prieťahy v konaní a práva na efektívne prostriedky nápravy. Po súhlase oboch strán súd vystupovala ko sprostredkovateľ zmieru. Štát musel zaplatiť 130-tisíc korún.
