Dave Brubeck má miesto v jazzovom panteóne spoľahlivo zaistené. Klavirista a skladateľ s klasickým vzdelaním, žiak Dariusa Milhauda, autor Blue Rondo a la Turk, človek, ktorý preslávil skladbu Take Five svojho saxofonistu Paula Desmonda. Dave Brubeck má dnes osemdesiattri rokov a ešte stále čulo koncertuje. Aj aktuálna platňa Park Avenue South je živá, takto hral Brubeck po dva večery v malej newyorskej kaviarni Starbucks, kde sa nahráva celá séria koncertov.
Keď som robil rozhovor s Gabom Jonášom, dal mi nahrávky, ktoré nevyšli oficiálne. Ponukové cédečko s klavírnou hudbou, akú hrá v západných kaviarňach - pretože je ťažké živiť sa jazzom - komentoval: toto si môžeš pre zaujímavosť vypočuť. Takto hrám šlágre. Nie že by to bola nekvalitná hudba, ale jazz to nie je.
Podobný mám pocit aj z tohto albumu. Podľa fotografií bola kaviareň zmenená na malú koncertnú sálu, kde sa normálne sedí a počúva, ale takáto hudba by sa mi hodila skôr k nejakej spoločenskej a hedonisticko-gurmánskej aktivite. Je to stredný prúd stredného prúdu v jazze. Album sa líši od predchádzajúcej živej a skutočne žijúcej nahrávky Double Live From The USA & UK z rokov 1995 a 1998, ako keby išlo o dve úplne rozdielne skupiny.
Samozrejme, všetci členovia skupiny - okrem Brubecka jeho dvorný saxofonista a flautista Bobby Millitello, basista Michael Moore a bubeník Randy Jones - sú skutoční majstri, ale ako keby sa to snažili akýmsi spôsobom utajiť, štandardy a Brubeckove skladby hrajú peknučko, čistučko a bez vzrušenia. Takmer retro štýlom, iba bebopové postupy v saxofóne naznačujú, že toto nie je skupina historického jazzu. Až pred koncom v skladbe Crescent City Stomp preskočí iskra a kapela ožije. Potom však príde Take Five v klasickom aranžmáne, aký hrá Brubeck už desaťročia, a napätie je zasa preč. Ostáva len príjemná kaviarenská hudba.
Nie, že by to bolo zlé. Aj jazz to je. Používajú sa tu jazzové akordy, jazzové swingovanie, jazzové sóla, ale chýba mi to, čo pre mňa robí jazz jazzom predovšetkým - vzrušenie, hoci malé a lokálne výboje energie, komunikácia a vytváranie nových vecí priamo na mieste. Ale ak si k tejto hudbe dáte niečo dobré, prípadne niečo dobré spravíte, možno je to ten správny spôsob konzumácie.