Chemický Ali. FOTO - ČTK/AP
Na zozname najbrutálnejších osobností irackého režimu, ktorý Spojené štáty zostavili ešte pred začatím vojny, ho zaradili k hlave štátu a jeho dvom synom Udajovi a Kusajovi. Asi šesťdesiatročný bývalý minister obrany a bratranec Saddáma dal totiž v minulosti rozkaz použiť plyn proti irackým Kurdom. Odvtedy mal prezývku „chemický Ali“.
„Chemický Ali“ patril k najužšiemu vedeniu krajiny. V minulých rokoch nezastával žiadnu vysokú vládnu či stranícku funkciu vo vládnucej formácii Baas, o to viac sa podľa arabskej tlače venoval práci v zákulisí. Údajne hral významnú úlohu aj v určovaní nasledovníctva po Saddámovi - v známych sporoch medzi jeho synmi Udajom a Kusajom.
Začiatkom tohto roka ho Saddám poveril diplomatickými kontaktmi v susedných arabských krajinách. To sa však nepodarilo - Egypt oznámil, že v krajine nie je vítaný, odmietlo ho aj Jordánsko. Napriek tomu zavítal do Libanonu a v Sýrii sa stretol s prezidentom Bašárom Asadom.
V tom čase požadovala jeho zatknutie a súdenie za zločiny proti ľudskosti organizácia na ochranu ľudských práv Human Rights Watch. Podľa jej riaditeľa Kennetha Rotha bol Madžíd zapojený do „najhorších irackých zločinov vrátane genocídy a zločinov proti ľudskosti. Ak vystupuje teraz ako vyslanec mieru, je to, ako keby bosnianskosrbský vojnový zločinec Ratko Mladič prednášal o ľudských právach.“
„Chemického Aliho“ alebo „mäsiara Kurdov“ koncom 80. rokov strana Baas poverila správou severoirackého Kurdistanu (1987-1990). Vtedy sa preslávil bezohľadným potlačením kurdského povstania za autonómiu: v rámci operácie Anfal (odpad) zahynulo niekoľko desiatok tisíc Kurdov (vraj 100- až 200-tisíc mŕtvych). Jeho výnos z júna 1987 je jasný: „Vojenské sily musia zničiť všetky ľudské bytosti i zvieratá v týchto oblastiach.“ V marci 1988 Madžíd nariadil chemický útok (s použitím yperitu a ďalších plynov) na kurdskú dedinu Halabdža, kde zahynulo asi 5-tisíc ľudí.
Kurdské organizácie to dosiaľ považujú za genocídu svojho národa.
Špecialistom na najšpinavšiu prácu zostal Madžíd, ktorý bol v roku 1990 krátko guvernérom okupovaného Kuvajtu i neskôr. Keď v roku 1991 prepuklo na juhu šiítske povstanie, osobne dohliadal na jeho potláčanie jednotkami Republikánskej gardy. Z vtedajších bojov sa zachoval film natočený pre potreby vládnucej strany Baas. Na ňom vidno Madžída, ako dáva pokyn pilotovi pred útokom na pozíciu povstalcov: „Než sa vrátiš, všetkých ich spáľ. A neopováž sa vrátiť, pokiaľ ich nespáliš.“
ROBERT MÍKA, čtk
Madžídove akcie
1987 - 1990 - správca severoirackého Kurdistanu (státisíce mŕtvych)
1988 - chemický útok na dedinu Halabdža (asi päťtisíc mŕtvych)
1991 - potláčanie šiítskeho povstania na juhu (tisíce mŕtvych)
