Dôležité boje sa včera viedli v Bagdade o mosty. FOTO - REUTERS
Správy z Bagdadu si často odporujú, a preto ani teraz nie je úplne jasné, aký presný účel má prítomnosť jednotiek vo viac ako päťmiliónovom meste.
Môže ísť o trochu razantnejší prieskum a demonštráciu sily, ako svoje počínanie nazývali sami spojenci ešte cez víkend. Vylúčiť sa nedá ani to, že sa snažia ovládnuť niektoré strategické body vhodné ako odrazové mostíky na systematické dobýjanie mesta.
Určite to zatiaľ vyzerá tak, že Iračania nie sú schopní Američanom v pohybe po Bagdade zabrániť.
Väčšina analytikov stále pochybuje o tom, že by sa Američania už teraz naplno pustili do boja o hlavné mesto. V Bagdade a jeho okolí majú jednoducho príliš málo vojakov a nedostatok záloh. Zapliesť sa do bojov vo veľkomeste bránenom možno desiatkami tisícok protivníkov by mohlo skončiť veľmi zle. Aj keby to v žiadnom prípade pre Američanov neznamenalo ďalší Vietnam, ako hrozia mnohí, ich straty by mohli presiahnuť únosnú mieru.
Rozhodujúca bitka sa mohla začať iba v prípade, že by Američania naozaj uzavreli dohody s veliteľmi irackých jednotiek o ich kapitulácii. O tejto možnosti sa stále špekuluje, ale nik ju nepotvrdil.
Môže však nastať aj iný zvrat, ktorý by Američanov prinútil k bojom v Bagdade bez čakania na ďalšie posily. Môžu dopadnúť ako Briti, ktorí sa najprv tiež snažili južnú Basru iba obkľúčiť a izolovať. Hroziaca humanitárna katastrofa a začínajúca sa vzbura obyvateľov v meste ich však prinútila zasiahnuť a prijať riziko pouličných bojov. Tie sa nakoniec ukázali menej hrozné, než sa očakávalo.
Čoraz viac správ potvrdzuje rozpad irackej armády, ktorý pokročil natoľko, že prestáva fungovať jej velenie, rozkazy sa nedostávajú k jednotlivým jednotkám, a ak aj áno, tie sa nimi neriadia.
Saddámovi vojaci včera ráno vyhodili do vzduchu dva mosty na okraji Bagdadu. Zničenie mostu pred postupujúcim nepriateľom v záujme spomalenia jeho nástupu je bežným nástrojom vedenia vojny. Iračania to v tejto vojne urobili prvý raz.
Iračania doteraz nevyužili možnosti, ktoré mali na spomalenie spojeneckého postupu. Okrem už spomínaných mostov sa napríklad uvažovalo o možnosti vypustenia vody z obrovských priehrad na riekach Eufrat a Tigris. Pravdepodobnejším vysvetlením je, že čoraz viac irackých veliteľov vypovedáva diktátorovi poslušnosť a viac než na boji proti okupantovi im záleží na tom, ako si zabezpečiť miesto v postsaddámovskom Iraku.
Ani to však nič nemení na tom, že by bol pokus Američanov pustiť sa hneď teraz do dobýjania Bagdadu asi najriskantnejším krokom dokonca aj v tejto vojne plnej nečakaných prekvapení.
