BRATISLAVA – Väčšina ľudí sa zo strachu o prácu zdráha sťažovať na zamestnávateľa, hoci štatistiky hovoria, že kontrola uznala asi 60 percent sťažností za opodstatnené. A vo väčšine prípadov pracovnoprávny spor zamestnanci vyhrajú aj na súde.
Najčastejšími dôvodmi, pre ktoré sa u nás zamestnanci súdia, sú nevyplácanie miezd a neplatnosť ukončenia pracovného pomeru.
Základom pre bezproblémové spolunažívanie zamestnancov so zamestnávateľmi je riadne vypracovaná pracovná zmluva. „K sporom totiž dochádza najmä pri nedokonalých pracovných zmluvách,“ tvrdí Rudolf Kubica z Krajského inšpektorátu práce v Žiline, ktorý dozerá na dodržiavanie pracovnoprávnych vzťahov.
Zo skúsenosti vie, že ak majú ľudia problémy, obracajú sa stále na úrady práce, ktoré však už nemôžu zasahovať do pracovnoprávnych sporov. Zamestnanci tak strácajú čas a môže sa stať, že premeškajú lehotu na podanie návrhu. Tá je napríklad pri neprávoplatnom rozviazaní pracovného pomeru 2 mesiace.
„Až 99 percent ľudí sa sťažuje, až keď dostane výpoveď,“ hovorí Kubica. Z tých, čo sa sťažujú ešte skôr, ako ich prepustia, dáva väčšina prednosť anonymným podnetom. „Ale potom nemáme komu odpovedať.“
S výsledkom kontroly v takých prípadoch oboznámia aspoň zvolených zástupcov zamestnancov, či už odborárov, alebo zamestnanecké rady. „Keby sa protokol uzatváral iba so zamestnávateľom, dá si to do zásuvky a nikdy nepovie zamestnancom, na čo kontrola prišla,“ tvrdí Kubica.
V mnohých firmách si však zamestnanci zamestnanecké rady nezvolia a ich ochrana je potom komplikovanejšia.
Pri mnohých kontrolách odhalia inšpekcie práce úplne iné nedostatky, než na aké ich upozornia. Často sú spolupáchateľmi trestného činu samotní zamestnanci – ak pracujú načierno. Stalo sa, že proti prepusteniu sa sťažovali aj takíto ľudia.
Najväčšou dierou v Zákonníku práce je, že zamestnávatelia využívajú možnosť dohody o vykonaní práce. „Keď prídeme na kontrolu, je všetko v poriadku, keď odídeme, dohodu roztrhá a urobí inú,“ vraví Kubica. Vyriešiť by to podľa neho pomohlo, keby zamestnávatelia museli poslať kópiu dohody napríklad na úrad práce.
Počet pracovnoprávnych sporov na súdoch
rok 2001 | rok 2002 | |
právoplatne ukončené spory | 3885 | 3447 |
vyhovené navrhovateľovi | 1331 | 1021 |
čiastočne vyhovené | 476 | 360 |
ukončené zmierom | 161 | 127 |
zamietnutie sťažnosti | 393 | 392 |
ukončené iným spôsobom | 1524 | 1547 |
Ak bolo konanie ukončené iným spôsobom, znamená to, že bolo buď zastavené, alebo posunuté inému vecne či miestne príslušnému súdu.
Zdroj: Ministerstvo spravodlivosti SR
Najčastejšie chyby zamestnávateľov
Zamestnávatelia vlani za prvý polrok nedodržali Zákonník práce v 3508 prípadoch. Dodržiavanie zákonníka kontrolovali krajské inšpektoráty práce. Od apríla 2002 začala platiť novela Zákonníka práce a nasledujúca tabuľka zohľadňuje aj túto zmenu.
Najčastejšie porušenia pôvodného Zákonníka práce: | |
§ 97 práca nadčas | 999 |
§ 99 nočná práca | 294 |
§ 140 zabezpečenie stravovania | 81 |
§ 236 dohody o vykonaní práce | 72 |
Najčastejšie porušenia nového Zákonníka práce: | |
§ 43 náležitosti pracovnej zmluvy | 118 |
§ 99 evidencia pracovného času, práce nadčas, nočnej práce, pracovnej pohotovosti | 93 |
§ 120 dohody o vykonaní prác (písomná forma) | 64 |
§ 120 minimálne mzdové požiadavky | 54 |
§ 42 chýbala písomná forma pracovnej zmluvy | 53 |
Zdroj: Národný inšpektorát práce
Na čo sa ľudia najčastejšie sťažujú
Národný inšpektorát práce ročne preveruje tisícky sťažností na zamestnávateľov.
Jedným z najčastejších dôvodov je podozrenie na nelegálnu prácu. V uplynulom roku sa to potvrdilo v 168 prípadoch.
Časté sú aj sťažnosti na
- nedodržiavanie hygienických predpisov
- nezabezpečenia stravovania
- nepreplácania cestovných nákladov.
Hlavne vo väčších firmách ľudia namietajú nedodržiavanie kolektívnej zmluvy.
Typickým nedostatkom je príliš veľa nadčasov či hromadné prepúšťanie.
Zatiaľ bolo iba málo podnetov, čo sa týka diskriminácie na pracovisku.
Najhoršia situácia je v malých podnikoch, ktoré zamestnávajú menej ako 9 ľudí. Ich majitelia často nevedia, aké povinnosti im zo zákona vyplývajú.
Relatívne dobrá situácia je v bývalých štátnych podnikoch, ktoré sa zmenili na akciové spoločnosti. V tých kontroly veľa nedostatkov neodhalili.
Čo robiť pri porušení zákona
- Ak má zamestnanec pocit, že došlo k porušeniu jeho práv, mal by sa podľa pracovníkov ministerstva práce obrátiť najskôr priamo na zamestnávateľa s oficiálnou sťažnosťou. Ten by mal prípadné nedostatky okamžite napraviť. Toto však robí iba málo ľudí – boja sa o miesto.
- Ak občan nepochodí u zamestnávateľa, musí sa obrátiť priamo na súd.
- Na ochranu práv zamestnancov majú dohliadať odbory. Tam, kde nie sú, musí zamestnávateľ vytvoriť podmienky na fungovanie volených zamestnaneckých rád. Ich úlohou je chrániť záujmy zamestnancov.
- Členovia veľkých odborových zväzov sa môžu spoľahnúť na ich bezplatnú právnu pomoc. Patria sem napríklad OZ KOVO, Odborový zväz školstva, Odborový zväz obchodu, zdravotnícke a železničiarske odbory. Tieto zväzy poskytnú svojim členom zadarmo právnikov.
- Zamestnanci, ktorí takéto výhody nemajú, sa môžu obrátiť na Národný inšpektorát práce, ktorý prostredníctvom 8 krajských pobočiek poskytuje čiastočné poradenstvo a prešetrí každý podnet. Zároveň vypracuje protokol, ktorý bude slúžiť ako dôkazový materiál na súde. Inšpektoráty práce môžu udeľovať zamestnávateľom pokuty.
- Spory možno riešiť aj zmierom. Podmienkou je súhlas oboch strán.