Kto pozná nehrajúceho kapitána daviscupovej reprezentácie Slovenska Miloslava Mečířa, vie, že na lavičke počas zápasu toho veľa nenahovorí a nezvykne sa vzrušovať ani v kritických situáciách. Počas tretieho setu sobotňajšej štvorhry v zápase Luxembursko - Slovensko v Esch-sur-Alzette však bol na nohách pri každej zmene strán. Naša dvojica Karol Beck - Igor Zelenay prehrávala s domácimi tenistami Gillesom Mullerom - Mikom Scheidweilerom 0:2 na sety a Mečíř chcel svojich zverencov vyburcovať k lepšiemu výkonu, obratu vo vývoji skóre. Zvyšoval hlas, gestikuloval, išiel sa roztrhať. Nič nepomáhalo.
„Karol, pri returne sa postav bližšie k vonkajšej čiare!“ upozorňoval kapitán Becka, ktorý na bekhende viackrát nedočiahol na rotovaný servis ľaváka Mullera a opakoval tú istú chybu. Mečířovu radu bolo počuť aj do hľadiska. Dohováral aj nováčikovi v tíme Zelenayovi, ktorý mal prudký servis, ale v medzihre striedal dobré údery so školáckymi chybami vyplývajúcimi zrejme z nervozity. Ťahúňom v našej dvojici mal byť Beck, no v sobotu nemal svoj deň. Trápil sa. Po zápase si vylial zlosť na svojej rakete, rozbil ju pri lavičke na márne kúsky.
„Nehral som dobre,“ priznal v šatni 21-ročný zvolenský rodák, keď už pokojný ležal na masážnom stole a Martin Osuský mu citlivými prstami emulziou vyháňal únavu z tela. „Luxemburčania nás trochu zaskočili - vynikajúco servovali, nepustili nás do šance. V dôležitých momentoch vedeli zahrať eso či priamy bod z podania. Naše returny neboli najlepšie. V každom sete sa rozhodovalo v závere, žiaľ, zakaždým v náš neprospech. Netreba sa však poddávať, v nedeľňajších dvojhrách sa všetko dá napraviť.“
Tenista s postavou basketbalistu Igor Zelenay neskrýval, že pri svojej daviscupovej premiére cítil nervozitu, pomaly sa dostával do returnov. „Predpokladali sme, že ak si každý hráč udrží servis, môže sa rozhodovať v tajbrejkoch. No súperi nás k nemu nepustili. Ich podanie sa ťažko returnovalo, najmä Muller vedel loptičku zakrútiť - posielal nám zákruty. Mali aj šťastie, ale ako sa hovorí - to si zvykne sadnúť na lepšieho.“ V závere druhého setu za stavu 5:6 a pri podaní za stavu 15:40 si Zelenaya „vychutnal“ domáci čiarový rozhodca. Zahlásil mu prešľap. Drobný, milimetrový. Zabrnkal na nervy nášmu nováčikovi a vzápätí sa po krátkej výmene tešila z víťazstva v druhom sete celá hala. „Občas sa mi to na turnajoch stáva, ale nie za takéhoto stavu…,“ vravel po krutej príučke 21-ročný Zelenay. On sám bol so svojím výkonom celkom spokojný.
„Domáci tenisti lepšie servovali, boli agresívnejší na sieti, istejší vo výmenách,“ neradostne sumarizoval Mečíř, ktorý pri sobotňajšom slávnostnom nástupe nášho tímu zožal najväčší potlesk. Aj luxemburskí tenisoví priaznivci si pamätajú jeho olympijský titul v Soule 88 či dva finálové štarty na grandslamových turnajoch. Mená Beck, Mertiňák, Švarc, Zelenay im zatiaľ veľa nehovoria. Kapitán slovenského tímu pobádal svojich zverencov vo štvorhre, aby sa pri returnoch viac koncentrovali. „Chcelo to aspoň raz prelomiť servis luxemburskej dvojice, aby aj ona cítila tlak. No zostalo len pri želaní.“
Na sobotňajšom bankete sa naši tenisti zdržali len pol druha hodiny a pobrali sa do hotela. Nikomu nebolo do reči. Po zbabranej štvorhre hrali včera s nožom na krku. Kto by to bol po vlaňajšom žrebe 2. kola prvej skupiny euro-africkej zóny Luxembursko - Slovensko povedal.
ONDREJ GAJDOŠ, Esch-sur-Alzette
