Príbuzní Palestínčanov zabitých v tábore Sabra prišli 26. júna 2002 do justičného paláca v belgickom Bruseli na pojednávanie v procese s izraelským premiérom Arielom Šaronom. FOTO - TASR/EPA
Zákon, ktorý umožňuje v Belgicku žalovať vojenských vodcov z celého sveta, je pre belgických diplomatov zdrojom problémov už od roku 1993, keď si ho poslanci jednomyseľne odhlasovali. Na belgických súdoch sa odvtedy vedľa seba ocitli žaloby na izraelského premiéra Ariela Šarona, palestínskeho predáka Jásira Arafata aj Georgea Busha seniora, kubánskeho prezidenta Fidela Castra a irackého prezidenta Saddáma Husajna. Výsledkom bolo zhoršenie už i tak napätých vzťahov so Spojenými štátmi a ochladnutie komunikácie s Izraelom.
„Používanie tohto zákona proti demokratickým štátom nebolo úmyslom zákonodarcov,“ povedal pre BBC senátor Alain Destexhe, ktorý býval sám tvrdým zástancom zákona. Proti okliešteniu zákona hlasovali dva poslanecké kluby vládnucej koalície - socialisti a členovia strany zelených.
Desaťročný pokus belgických zákonodarcov začať novú éru univerzálnej, nadštátnej spravodlivosti pre globalizovaný svet, ktorej sídlom by bolo práve Belgicko, predbežne zlyhal. Bol postavený na predpoklade, že vnútroštátne súdy môžu vo veci vojnových zločinov poslúžiť rovnako ako nadnárodné tribunály. Podľa prijatého dodatku môžu odteraz belgické súdy súdiť len prípady, ktoré majú spojitosť s Belgickom. Belgičanom však zákon aj v oklieštenej forme umožňuje pokračovať v úlohe akejsi prvej inštancie pre sťažnosti proti masovým násilným činom, ktorá bude mať o takýchto prípadoch sprostredkovaciu, keď už nie rozhodovaciu právomoc.
Belgicko bude naďalej prijímať žaloby na zločincov proti ľudskosti z celého sveta. K belgickým sudcom sa potom dostanú len prípady zločinov, ktoré sa stali v krajinách bez demokratických vlád a možnosti spravodlivého procesu. Ostatné prípady sa odošlú do krajín svojho pôvodu, alebo na novozaložený Medzinárodný trestný súd v Haagu.
Za desať rokov svojej existencie zákon s úspechom použili len jediný raz. Štyria občania africkej Rwandy boli v roku 2001 belgickým súdom odsúdení na 15 rokov väzenia za genocídu v roku 1994.
Jedným z prípadov, ktoré čakali na prerokovanie, bolo obvinenie Georgea Busha seniora za bombardovanie krytu civilistov počas prvej vojny v Perzskom zálive v roku 1991, pri ktorom umrelo 403 civilistov. Iný mal pojednávať o izraelskom premiérovi Arielovi Šaronovi obvinenom zo zodpovednosti z masakry v palestínskom utečeneckom tábore v Libanone v roku 1982. Novela zákona platí aj spätne - žaloby na Šarona, Arafata či Busha budú teraz zrušené.
ZUZANA OČENÁŠOVÁ
Kto bude súdiť irackých vojnových zločincov?
„Vojnoví zločinci budú nemilosrdne odsúdení,“ vyhlásil podľa agentúry AP prezident Bush pri jednej z rozpráv v povojnovom Iraku. Keď sa skončia boje, na povrch začnú vychádzať zločiny proti ľudskosti, ktoré sa tajne udiali za saddámovského režimu aj počas vojny.
Kto ich bude súdiť, ostáva otázkou. Zapojenie Medzinárodného trestného tribunálu (ICC) v Haagu je vylúčené - ani Irak ani USA neratifikovali dohovor o ICC. Američania by však mohli požiadať Bezpečnostnú radu OSN o ustanovenie špeciálneho súdneho tribunálu, podobného tomu, čo práve súdi zločincov vojen v bývalej Juhoslávii. Vzhľadom na oslabenú pozíciu OSN je aj táto možnosť nepravdepodobná.
Američania sa po vojne ocitnú v zložitej situácii. Nadnárodná súdna inštancia, ktorú by uznávali, neexistuje. Súdiť nestranne svojho vlastného porazeného nepriateľa sami nemôžu. (zo)
