Podľa súčasného zákona, platného od januára tohto roka, totiž daňový úrad prestal podnikateľom vyplácať nadmerný odpočet. Uplatniť si ho môžu až v najbližšom zdaňovacom období, keď vykážu daňovú povinnosť. To znamená, že ak podnikateľ vykázal napríklad za tri zdaňovacie obdobia nadmerný odpočet vo výške 60-tisíc korún a za štvrtý mu vznikla stotisíckorunová daňová povinnosť, štátu zaplatí štyridsaťtisíc korún. Podnikateľovi končí možnosť znížiť si daň o odpočet po piatich rokoch od jeho vzniku.
Nespokojní so súčasným systémom sú hlavne tí podnikatelia, ktorým vznikne daňová povinnosť až po niekoľkých zdaňovacích obdobiach - napríklad poľnohospodári alebo stavebné firmy. Za toto obdobie im vykázané nadmerné odpočty úrad nevráti a firmy sa môžu ľahko dostať do platovej neschopnosti.
Výborom schválený návrh skracuje päťročnú lehotu čakania na odpočet na pol roka a navrhuje aj rozšíriť počet zákonných výnimiek, v rámci ktorých platí starý systém vyplácania odpočtu hneď po jeho vzniku. Takýto nárok by podľa návrhu mali mať aj nákupcovia viacerých kusov investičného majetku v cene 600-tisíc korún. Doteraz sa výnimka vzťahovala iba na jeden kus.
Ďalšiu výnimku by mali tvoriť podnikatelia, ktorí tovar dovezú, následne spracujú (vytvoria pridanú hodnotu) a vyvezú do zahraničia. Dnešný zákon zatiaľ podporuje len exportérov.
„Zmeny sme sami iniciovali a ich predbežné schválenie vítame,“ povedal Marián Tibenský zo Združenia podnikateľov Slovenska.
Podporiť súkromný sektor sa ako prví rozhodli poslanci. Neskôr sa k nim pridalo aj ministerstvo financií, ktoré z dôvodu daňových podvodov a vysokých nadmerných odpočtov ešte nedávno odmietalo akúkoľvek zmenu terajšieho systému. „Uznávame, že pre niektorých podnikateľov je súčasný zákon nevyhovujúci. Hlavným dôvodom zmeny nášho postoja je však zosúladenie slovenských noriem s európskymi smernicami,“ hovorí hovorca ministerstva Peter Papánek.
V poradí dvanásta novela zákona o dani z pridanej hodnoty by po parlamentnom schválení mala začať platiť od júla tohto roka. Ďalšiu, trinástu zmenu zákona, môžu daňovníci čakať začiatkom nového roka, keď by mala do platnosti vstúpiť daňová reforma. „Návrh hovorí o jednotnej, dvadsaťpercentnej dani a ministerstvo ráta aj s ďalšou zmenou refundácie nadmerného odpočtu, ktorá sa má uskutočniť podľa európskych pravidiel,“ dodal Papánek.
DPH vynáša štátu aj podnikateľom
BRATISLAVA - Takmer stotridsaťtisíc platcov dane z pridanej hodnoty prinieslo vlani do štátneho rozpočtu vyše 82 miliárd korún. Táto suma predstavovala skoro polovicu daňových príjmov a od vzniku republiky zaznamenala najvyššiu hodnotu. Najväčší prepad od roku 1993 však priniesli daňové úrady. Tie podnikateľom vyplatili viac ako 36 miliárd korún. Ide o rozdiel medzi minuloročnou daňovou povinnosťou firiem (plus splátky daní z minulých rokov) v hodnote šesťdesiatpäťmiliárd korún a vyše stomiliardovými nadmernými odpočtami. Príjem z dane do rozpočtu zachránili colné úrady, ktoré z dovozu tovaru priniesli viac ako 118 miliárd korún. (Výsledná daň je rozdielom daňových výnosov z colných a daňových úradov.) Celkovo daň z pridanej hodnoty zaznamenáva od vzniku krajiny rastúcu tendenciu s najvyššou hodnotou v minulom roku. Stúpajúci trend počas desiatich rokov má aj daňový výnos colných úradov. Rastúcu krivku narušili len roky 1996 a 1999, ktoré oproti predchádzajúcim stratili zopár miliárd korún.
Najväčšie problémy robí ministerstvu financií vyplácanie nadmerných odpočtov. Daňová povinnosť podnikateľov totiž nebola za desať rokov ani raz vyššia, ako nárok na vyplatenie nadmerných odpočtov. To znamená, že daňovníci na DPH získavajú a štát stráca. Najmenej vyplatili úrady podnikateľom v roku 1993 a najviac vlani. (im)
Viac platcov dane znamená vyššiu daň
Platiteľom dane z pridanej hodnoty je podľa súčasného zákona podnikateľ, ktorý dosiahol počas troch po sebe idúcich mesiacoch obrat vyšší ako sedemstopäťdesiattisíc korún. Návrh daňovej reformy však plánuje znížiť hranicu obratu na polovicu a zvýšiť tak počet registrovaných daňovníkov. V ročnom prepočte by tak stačilo, aby podnikateľ zarobil jeden a pol milióna korún a podľa zákona by sa stal platcom dane. Vlani zaplatilo daň 128 242 podnikateľov, z približných 380-tisíc existujúcich podnikateľských subjektov. To znamená, že takmer dvestopäťdesiattisíc firiem nie je registrovaných ako platca dane z pridanej hodnoty. Ak by podľa návrhu aspoň štvrtina z nich (62 500) dosiahla ročný príjem vyšší ako jeden a pol milióna korún, štát by získal vyše šesť miliárd korún. Návrh vychádza z predpokladu, že priemerná tvorba pridanej hodnoty predstavuje tretinu obratu a počíta aj s rovnakou dvadsaťpercentnou daňou. (im)
