Kedysi jazdil autom. Predal ho a to, čo platil predtým za poistku, im dnes aj s manželkou vystačí na celoročné cestovanie autobusom. Finančne sa mu pestovanie zeleniny vôbec neoplatí. V obchode vyjde lacnejšie: „Ale je to koníček, dostanem sa z domu von do prírody, mám relax,“ hovorí. „Mestskému človeku poskytuje záhrada pohyb, telocvik, ktorého si v meste príliš neužije. Ľahnem si napríklad na ležadlo a počúvam spev vtákov, ktorým sme postavili búdky. Okrem pestovania sa totiž staráme aj o ne.“

Tento rok bola zem dlho zamrznutá, ale vo fóliovníku má už zasadenú reďkovku a cibuľu. Najviac sa mu však oplatí pestovať ovocie. Za rok má priemerne 150 kíl jabĺk, darí sa aj hruškám. „Vďaka ríbezliam, egrešom, jahodám sme zásobení na celý rok. Niečo zamrazíme, narobíme aj kompóty, džemy, sirupy. Nič z toho nemusím po celý rok kupovať.“ Ešte sa oplatí pestovať cibuľu a cesnak, ktoré sú v obchode drahšie, majú aj kaleráb, tekvicu.

Ročne Tibor zaplatí 80 korún členské do záhradkárskeho zväzu, asi 150 korún za elektrinu a sto korún za používanie spoločných priestorov v záhradkárskej osade. Vodu majú zadarmo, spolu s ostatnými si svojpomocne vybudovali rozvod úžitkovej vody z neďalekého prameňa.

„Najväčšie položky sú za rôzne prípravky proti škodcom. Ovocné stromy musíte za rok preventívne striekať tri razy. Keď sa objaví škodca, znamená to ďalšie postreky. Na jeden postrek potrebujem asi 5 balení prípravku, jeden stojí 140 korún. Ceny idú hore z roka na rok.“