ILUSTRAČNÉ FOTO SME – JÁN KROŠLÁK
Dagmar už neraz rozmýšľala, že by mohla záhradku predať. Náklady na výsadbu a údržbu záhradky totiž skoro každý rok presiahnu výnosy. „Je to však jedna z mála možností, ako uniknúť z paneláku. Prežívame tu víkendy, občas si s priateľmi uvaríme guláš. Iba kvôli drine by som záhradku určite nedržala,“ hovorí.
Keďže záhradka je pomerne vysoko v kopci, nedarí sa im sem zájsť z mesta každý deň. Najhoršie je to v čase, keď sa ujímajú priesady a treba ich polievať aj dvakrát za deň.
Práve priesady bývajú v horských oblastiach problémom. Zatiaľ čo na juhu si ich ľudia vypestujú v skleníkoch, tu sa predávajú predovšetkým na trhoch. „Každý rok za ne dáme niekoľko stoviek. Predávajúci z juhu vedia, že doma by ich predali pod cenu, celú jar preto chodia na trhy na sever. Tu ich predajú za podstatne vyššie ceny. Nie vždy sú priesady kvalitné a v tunajšom chladnom podnebí sa niekedy neprijmú vôbec. Peniaze tak idú von oknom.“
V minulom roku tak napríklad dopadli paradajky. Ujali sa pekne, potom však prišiel kyslý dážď, paradajky stmavli a začali padať skôr, ako dozreli. Z úrody nebolo nič.
V záhradke skleník nemajú, iba malé parenisko, kde dopestujú priesady kvetov. So zeleninou je to horšie.
Priesady predstavujú každú jar nemalú položku. „To ani nehovorím, že som si od Starkla naobjednávala kvetov za 600 korún. Som zvedavá, čo mi z nich v tunajšej chladnej klíme vzíde.“ Okrem toho sú tu ďalšie výdavky - treba platiť za záhradku, za vodu, za chatku. Približne 300 korún dokopy, ďalšie peniaze idú na postreky a nákup stromčekov, hnojenie. „Mali by sme hnojiť raz za tri - štyri roky, ale finančne nám to nevyjde. Hnojíme možno raz za desať rokov. Za fúru hnoja a jeho dovoz sme vlani dali tisícpäťsto korún. Okrem toho vždy niečo vypadne. Treba natrieť chatu, urobiť plot.“
Keď to Lackovci zrátajú, záhradka sa im nevyplatí. Napriek tomu sú rozhodnutí nevzdať sa jej. Kvôli víkendom v prírode, či kvôli jahodám, ktorým sa tu darí vynikajúco. Vlani ich dopestovali približne sto litrov.
