Rady na víza sa neraz ťahajú aj niekoľko desiatok metrov. Zatiaľ čo v Košiciach sa ťahajú dlhé rady Ukrajincov pred českým veľvyslanectvom, v Bratislave stávali Slováci v radoch pred britským, americkým či belgickým veľvyslanectvom. FOTO – ARCHÍV SME
Získať povolenie na pobyt v krajinách únie je dnes zložité. Problémom nie je ani tak získať samotné povolenie, ale pracovné, študijné či pobytové víza. Bez nich sa nedá prihlásiť na prechodný pobyt. Bez prihlásenia zase nie je možné založiť si účet, dostávať poštu alebo čo i len sa prihlásiť do knižnice.
Informatik Vlado pracuje v Nemecku na zelenú kartu. Vybavovanie bývania a prihlásenia mal uľahčené, pomohla firma, ktorá ho zamestnáva. „Aj majiteľa bytu, aj realitku, aj prihlasovací úrad najprv zaujímalo, či mám v pase víza. Až potom so mnou začali hovoriť. V banke si povolenie na pobyt dokonca odfotili,“ hovorí.
Andrea pracovala v Nemecku ako au-pair. Po skončení tam zostala a živí sa príležitostnými prácami načierno. Býva u kamarátov, ktorí víza majú a môžu si prenajať byt, alebo v „čiernych“ podnájmoch. „Nikde mi nemôže chodiť pošta, nemôžem tu mať účet. Darmo som si veľakrát našla prácu, kde by ma chceli na dlhšie. Nedostanem pracovné povolenie,“ hovorí.
Viera získala miesto stážistky v Bruseli. Nastúpiť mala v januári, v septembri začala vybavovať. Víza dostala tesne pred plánovaným nástupom na stáž, keď sa už bála, že nebude môcť nastúpiť. Stálo ju to niekoľko tisíc korún, množstvo času a nervov. „Napríklad len výpis z registra trestov – musela som si ho dať úradne preložiť a overiť na ministerstve zahraničia. Ďalej mi na ministerstve spravodlivosti museli overiť, či je preklad v poriadku. Všade to stálo poplatky, rady a čakanie,“ hovorí.
Kompletnú žiadosť doplnenú množstvom potvrdení Viera odovzdala ambasáde a čakala. „Keď sa mesiac nič nedialo, zatelefonovala som tam. Tvrdili, že ju poslali na príslušné ministerstvo do Belgicka. Zavolala som aj tam a povedali, že ju postúpili príslušnému cudzineckému oddeleniu. Tam však tvrdili, že nič nedostali.“ Telefonovanie sa teda začalo od začiatku. Nakoniec sa zistilo, že žiadosť nesmierne pomaly putuje medzi oddeleniami ministerstva. V Belgicku si prenajala byt a prihlásila sa na prechodný pobyt na miestnom úrade v príslušnej mestskej časti. „Po niekoľkých dňoch prišla polícia a preverovala, či tam naozaj bývam ja.“ (mar)
