Skúsený chovateľ si zaobstará zvieratá, ktoré zvýšia úroveň chovu. FOTO – AUTOR
viaceré odlišnosti.
Celý proces od úvah a plánov až po ich konečné uskutočnenie si vyžaduje dostatok znalostí a informácií. Čím je ich viac, tým je záruka správnych rozhodnutí a úspechov spoľahlivejšia. Určitú postupnosť krokov chovateľskej abecedy sa čitateľom – záujemcom pokúsime poskytnúť.
Celý rozhodovací proces pozostáva naozaj zo znalostí a informácií. Najskôr treba chovateľské princípy s čo najväčšími znalosťami detailov poznať aspoň teoreticky, lepšie je však odpozorovať ich, alebo prakticky overiť u skúsenejších chovateľov. V konečnej fáze však treba mať informácie, kde a ako si možno popri zabezpečení ustajnenia, primeranej úrovne výživy, vrátane pitnej vody, obstarať zvieratá, ktoré budú spĺňať – z hľadiska zdravia a aspoň priemernej úrovne produkčných ukazovateľov – naše predstavy. Už tu budú pohľady a nároky začiatočníka a skúseného chovateľa odlišné.
Začiatočník by síce nemal začínať so zvieratami pod úroveň priemeru, ale výrazne nemusí siahať cez priemer. Nadpriemerné zvieratá sú drahé, bez ohľadu na čo, či ide o predaj za peniaze, alebo bartrový – výmenný obchod. Napokon, nemôže si byť istý, či ho určité problémy súvisiace s chovom od myšlienky chovať neodradia. Skúsený chovateľ si musí zabezpečovať zvieratá, ktoré zlepšia úroveň jeho chovu.
V obidvoch prípadoch sú nevyhnutné informácie, kde, v ktorom chove možno zvieratá získať. Poznatky tohto druhu by sme chceli čitateľom poskytnúť. Pritom nechceme zostať len pri informáciách zo Slovenska, ale aj z relatívne prijateľných podmienok a možností nákupu v Českej republike, kde je plemenná štruktúra odlišná, ale ceny zvierat podstatne prijateľnejšie ako v západnej Európe. O dopravných nákladoch nehovoriac. Pritom v plemennej štruktúre nechýbajú ani špičkové svetové plemená.
Akým produkčným smerom sa bude uberať, to si musí uvedomiť a rozhodnúť sa predovšetkým potenciálny chovateľ – začiatočník bez ohľadu na to, či pôjde o drobno- alebo veľkochovateľa. Zatiaľ čo drobnochovateľ má zámer pokryť určité potreby domácnosti, prípadne širšej rodiny, a jeho rozhodovanie je vcelku jednoduché, väčší chovateľ, presnejšie chovateľ so zámerom produkovať aj pre trhovú sieť, musí postupovať oveľa obozretnejšie. Prvoradé musí byť preňho zabezpečenie odbytu, teda kto bude od neho produkty nakupovať. Zjednodušene povedané, úlohy sú náročné, začínajú sa tzv. marketingom, prieskumom trhu, teda reálneho záujmu o výrobky, až po písomné zmluvné dohody.
Spoločné je jedno: rozhodnutie o produkčnej orientácii. Stabilnejšia a finančne výhodnejšia je produkcia mlieka. Tá prináša nevyhnutnosť určitých znalostí a zručností, ale najmä permanentné pracovné nasadenie, bez prestávky počas celej dojnej periódy. V chove dojných oviec trvá 5 až 6 mesiacov, v chove kôz o mesiac viac. Odlišnosti v množstve produkovaného mlieka sú veľmi rozdielne. Aj „skromná“ produkčná koza nadojí však ešte koncom novembra najmenej liter mlieka.
Ing. DUŠAN
OCHODNICKÝ, CSc.
