Atény/Vouliagmeni 4. apríla (TASR) - Ministri financií Európskej únie (EÚ) dúfajú v čo najmenšie hospodárske následky vojny v Iraku. "Ak sa vojna čoskoro skončí, obmedzia sa následky iba na oblasť turizmu," poznamenal predseda Rady ministrov financií EÚ a grécky minister financií Nikos Christodoulakis aténskemu denníku To Wima. Dnes sa uskutoční stretnutie ministrov financií eurozóny v Aténach, ktoré bude zajtra pokračovať za účasti predstaviteľov všetkých 15 krajín EÚ.

N. Christodoulakis varoval, že dlhšia vojna môže mať obrovské nepriaznivé následky na hospodárstvo. Bližšie detaily však nespomenul. Ak sa vojna skončí do začiatku mája, nemali by ceny ropy vzrásť. "Teraz sme to videli, že ceny ropy sú viac ovplyvnené udalosťami v Nigérií ako v Iraku."

Ako ďalej skonštatoval N. Christodoulakis, ministri by sa na svojom stretnutí mali vyjadrovať k vývoju konjunktúry optimistickejšie ako Európska komisia. Tá očakáva v tomto roku v eurozóne rast hospodárstva pod 1 %. Prednedávnom sa hovorilo ešte o raste na úrovni okolo 1 %. V najhoršom prípade - pri neustále vysokých cenách ropy - nevylučovala komisia podľa skorších údajov ani recesiu. Nepočíta sa s tým, že pri tomto zasadnutí padnú konkrétne rozhodnutia k spoločným vojnových reakciám EÚ v hospodárstve.

N. Christodoulakis sa obáva inflácie, predovšetkým pri pohľade na svoju krajinu. V Grécku dosiahla ročná miera inflácie v marci 4,1 %, v eurozóne podľa odhadov 2,4 %. Od augusta 2002 sa nachádza miera inflácie v eurozóne nad varovnou hranicou 2,0 %. Podľa pravidiel Európskej centrálnej banky (ECB) panuje iba pod touto hranicou cenová stabilita.

Ministri by sa mali na svojom dvojdňovom stretnutí radiť aj o dlhšom zotrvaní Wima Duisenberga vo funkcii prezidenta ECB, keďže je šéfom francúzskej emisnej banky a favorizovaným nástupcom Jean-Claude Tricheta obvineného v škandále s dotáciami banke Crédit Lyonnais. Hovoriť sa má taktiež o napätej rozpočtovej situácii predovšetkým v Nemecku a Francúzsku.