Ako vnímate postup Knitla, ktorý ingnoroval stanovisko súťažnej komisie a vytvoril dodatočné kritériá súťaže?

„Ak riaditeľ v tomto prípade menoval komisiu, tá by mala byť odborne fundovaná, aby podľa vopred vyhlásených kritérií vybrala najlepšiu ponuku. Ak riaditeľ neakceptuje výsledok, ktorý pripraví komisia, mal by na to mať veľmi vážne dôvody, ktoré by mal zdôvodniť a verejne vysvetliť.“

Aké dôvody to môžu byť?

„Napríklad v situácii, keď je preukázateľné, že komisia nehodnotila podľa vopred vyhlásených podmienok. Ak sa v dôsledku nekvalitnej prípravy neskôr ukáže, že sa podľa vopred vyhlásených kritérií nedá vybrať najlepšia ponuka, je nutné súťaž zrušiť a vyhlásiť novú. Ale známou stratégiou na Slovensku je, že sa takto obstarávateľ dostane do časovej tiesne a zákazku dostane niektorá firma na základe priameho zadania.“

Nakoľko má podľa vás rozhodovať cena v štátnych zákazkach?

„Otázka ceny a ďalších parametrov sa dá stanoviť pre každý konkrétny prípad. Najmä pri zložitejších produktoch je veľmi ťažké oddeliť cenu od ďalších parametrov. Výber mal byť hľadaním najlepšej relácie kvalita/cena.“

Je korektné robiť tendre bez zverejnenia v prípade, že ide o zákazky za niekoľko stomiliónov korún?

„ Ak sa počet uchádzačov obmedzí, nevyužije sa tlak konkurencie na cenu a kvalitu ponúk. Preto by sa malo rokovacie konanie bez zverejnenia použiť iba v prípadoch, keď nie je možné použiť iné metódy (napr. pri živelnej pohrome alebo ak preukázateľne existuje iba jeden dodávateľ).“ (jj)