Jozef Markuš. FOTO - ARCHÍV SME
Aký je váš pohľad na túto zbierku po desiatich rokoch?
„V zásade pozitívny. Hovorí sa o tom, že tá zbierka mohla byť väčšia. Tiež by som sa tomu veľmi tešil, no treba brať realitu takú, aká je. Ale ja hovorím, že je to najväčšia zbierka zo všetkých, ktoré sa na Slovensku usporiadali. Bolo veľmi dobré, že sa celosvetová zbierka uskutočnila a priniesla výsledky. Takmer 40 percent príspevkov prišlo od Slovákov žijúcich v zahraničí a neviem si predstaviť, že by inak prispeli na pomoc slovenskej kultúre.“
Za posledné roky však zbierka takmer vôbec nenarástla. V čom je podľa vás príčina?
„Kampaň nepokračuje, ale dary možno dávať ďalej. Zbierka zostáva ako nedotknutá istina pre budúce roky a desaťročia. V budúcnosti sa k myšlienke organizovanej a propagovanej zbierky na národný poklad možno vrátime.“
Kde je poklad uskladnený?
„Obrazy sú v Martine, predmety zo vzácnych kovov v Bratislave.“
Môžeme si to pozrieť?
„Áno.“ (Pozn. red.: Pokúšali sme sa o to vyše mesiaca, nepodarilo sa.)
Sú tam aj nejaké vzácne predmety, na ktoré je Matica hrdá?
„Áno, sú tam umelecky vzácne predmety zo vzácnych kovov.“
Kto známy niečo daroval?
„Takých bolo mnoho.“
Vy ste niečo dali?
„Pravdaže.“
Zverejníte čo a koľko?
„Daroval som viackrát. Môžem to spočítať. Je to takých 20-tisíc korún.“
Hodnota peňazí, ktoré sa nazhromaždili, za desať rokov klesla. Myslíte si, že má význam národný poklad s takouto výškou uchovávať? Alebo má len symbolickú hodnotu?
„Je to zdroj pre slovenskú kultúru, ktorý je, isteže, skromný. Myslím tým výnosy z tých 30 miliónov, ktoré sa nedotýkajú výšky istiny. Je to jeden z mála zdrojov, ktorý je nezávislý a o ktorý sa netreba prosiť. Nie je to len symbolické. Na čo idú výnosy? Na ceny Nadácie Matice slovenskej, ale aj na podporu slovenskej kultúry a výučby slovenčiny.“
Máte zoznam, kde šli výnosy?
„Samozrejme, Nadácia Matice slovenskej je povinná to robiť, je to aj auditované.“
Odzneli aj názory, že rozumnejšie by bolo peniaze z pokladu využiť napríklad na investíciu do Národného domu alebo iného kultúrneho objektu. Neuvažujete aj o takomto využití?
„V zásade proti tomu nie som, ale som otvorený akejkoľvek diskusii. Národný poklad mal byť od začiatku nedotknuteľnou rezervou. Nezbieral sa s cieľom dať to na jednotlivý konkrétny účel.“ (hr)
