Záber z filmu Čierny jastrab zostrelený. FOTO - MOVIEWEB
„Poznáte ten pohľad z môjho filmu?“ spýtal sa režisér Ridley Scott britského The Guardian. „Pilot vrtuľníka máva chlapcovi, ktorý stojí na kopci. No ten má ruku vystretú z celkom iného dôvodu. Drží vo vzduchu mobil, ktorým varuje milicionárov v meste pred americkým náletom. Fatálne zlý odhad.“
Táto scéna nie je z Basry, ani z Bagdadu. Je z filmu Ridleyho Scotta Čierny jastrab zostrelený z roku 2001, a aj tak vyzerá dokonale aktuálne. Čierny jastrab zostrelený rekapituluje americký zásah z 3. októbra 1993 v Somálsku, ktorý dopadol katastrofálne. Táto katastrofa prinútila americkú vládu stiahnuť sa z Mogadiša.
Obrazy sú takmer rovnaké: miestni sa trhajú o potraviny, vojaci nie sú schopní rozlišovať medzi sympatizujúcimi a nepriateľskými civilmi. Ešte aj rečnícka otázka milicionára vydesenému vojakovi by mohla znieť ako z Iraku, stačilo by vymeniť meno diktátora: „Naozaj si myslíte, že keď dostanete generála Aidida, my len tak zložíme zbrane a dáme si zaviesť vašu demokraciu?“
Ridley Scott nakrútil ešte aj to, čo sa vojnovo eufemisticky volá „friendly fire“, doslova „priateľská paľba“: keď vojaci omylom strieľajú vlastných. Nakoniec sa toľkej autenticity sám zľakol a scénu vystrihol. No zostala na čerstvo vydanom DVD ako bonus.
Čierny jastrab zostrelený bol súčasťou vlny vojnových filmov minulých rokov. Niektoré rekonštruovali veľké historické bitky - Údolie tieňov bitku vo vietnamskom údolí Ia Drang - alebo Kód Navajo bitku o tichomorský ostrov Saipan z roku 1942. Na všetky tieto filmy sa mnohí kritici hnevali za to, že ešte aj porážky v americkej stratégii nakoniec obklopujú hmlou hrdinstva a že tak americkú verejnosť vlastne pripravujú na ďalšiu vojnu.
Teraz, keď už je vojna tu, môžeme tie filmy merať skutočnosťou. Zdá sa, že Čierny jastrab zostrelený so svojou prašnou púštnou scenériou je k realite veľmi blízko, až príliš. Je predovšetkým o tom, čomu sa spojenci v Iraku doteraz snažili za každú cenu vyhnúť, a čo ich zrejme predsa len nakoniec čaká: dobýjanie dedín a miest ulicu po ulici, hrôzu z možného „Bagdalingradu“. Je len logické, že útok na Basru má vojenské meno Operácia James, podľa Jamesa Bonda. Filmový odkaz tu nie je len naoko, skutoční hrdinovia majú vzor v hrdinovi z filmu a zajtra možno sami budú filmovými hrdinami.
Vo filmoch nie sú len hrozivé paralely k aktuálnym udalostiam - sú tam práve tie obrazy, ktoré nám v aktuálnom mediálnom spravodajstve tak veľmi chýbajú. Keďže reálne informácie dostávame aj tentoraz len čiastočne, musíme pracovať s vlastnou fantáziou, a tú živia filmy, ktoré sme videli. Kde končí CNN, tam začína Hollywood.
„Hollywoodske obrazy,“ uvažuje švajčiarsky denník Neue Zürcher Zeitung, „boli vlastne varovaním pred chybami, ktorým sa treba vyhnúť. A také isté, alebo podobné, sa práve dejú.“ Tieto filmy však nekonzumujú len americkí vojaci, ktorým sú venované, nepozerá sa na ne len západ. Saddám Husajn, tak ako Hitler a Mussolini, je nadšený filmový divák, a údajne má veľmi rád americké filmy. A tak sa učí stratégiu aj z nich.
A potom sú tu ešte ďalší, mimo bojových línií. Protivojnoví aktivisti, davy demonštrantov. Často celkom mladí. Mnohí pozorovatelia sa čudujú, odkiaľ sa v nich berie taký masívny odpor proti vojne. Tipujú, že mládež počúva rozprávanie svojich starých rodičov, ktorí zažili vojnu, či rodičov, ktorí pochodovali proti vojne pred dvadsiatimi rokmi. Ale ona možno hlavne chodí do kina a demonštruje scitlivená filmovými hviezdami.
