BRATISLAVA – Postoj osemnásťročnej tenistky Daniely Hantuchovej, ktorá nenastúpila na štvorhru v rozhodujúcom zápase Pohára federácie proti Rusku, vyvolal množstvo reakcií.
Niektorí ju odsudzujú, že pre ňu boli peniaze viac ako národná hrdosť, iní hovoria – čo z hrdosti, za ktorú nikto nič nedá.
Ako to vlastne vyzerá s našou národnou hrdosťou? Zložito.
Na jednej strane sa snažíme zaradiť do zjednotenej Európy, zbaviť sa komplexov z malosti, na druhej strane sme stále voči iným národom podozrievaví až nepriateľskí, bojíme sa, že v spojenej Európe stratíme svoju národnú identitu.
Prieskumy verejnej mienky však naznačujú, že Slováci sú hrdí viac na to, že žijú v Európe, ako na to, že žijú na Slovensku. Zároveň viac ako patrioti v zmysle celého Slovenska sa často cítime ako lokálpatrioti. Hrdosť na obec či mesto je väčšia než hrdosť na štát.
Mladá generácia, do ktorej patrí i Hantuchová, nepokladá vlastenectvo za prežitok. V medzinárodných meraniach sa slovenskí tínedžeri prejavili ako väčší patrioti než bežný priemer ich rovesníkov – majú svoju vlasť radi, jej symboly sú pre nich dôležité, len málo z nich má chuť Slovensko opustiť. Daniela sama vo svojom stanovisku uviedla, že reprezentovať Slovensko je pre ňu kedykoľvek cťou.
S vrcholovými športovcami je to podobné ako s väčšinou populácie. Skúsenosti reprezentačných trénerov hovoria, že stále je dosť špičkových hráčov, ktorí reprezentáciu skutočne berú ako vec srdca. Je však dosť aj takých, ktorí sa správajú trhovo aj v reprezentácii.
Čítajte ďalej: Téma - naša národná hrdosť
Autor: mar
