Stoluje s korunovanými hlavami, sprevádza prezidentov, prednáša bankárom a má to, čomu sa hovorí protokol, v malíčku. Televízna stanica CNN o nej priniesla pred pár rokmi dokumentárny snímok. Manželka filmového režiséra, imidžmejkerka a poradkyňa Deana Lutherová.
Čo ste učili moderátorov Markízy?
Vyškolili sme ich okolo tridsať. Moderátorov a ľudí, ktorí potom zamierili na obrazovku, na oči verejnosti. Do obsahu ich práce sme rozprávať nemohli, ale po formálnej stránke sme sa snažili ich imidž prispôsobiť adresátovi-divákovi, aby v pozitívnom zmysle formovali vkus. Bolo to ešte v čase, keď Markíza začínala. Medzi tým sme s nimi stratili kontakt, ale mnohí z nich sú v Markíze dodnes. Napríklad aj Aneta Parišková a Kveta Horvátová.
Keď ich sledujete s odstupom času, v čom sa zmenili?
Do svojho vystupovania vložili viac samých seba. Ak vezmem do úvahy vzhľad moderátoriek, mám pocit, že nie všetky dokážu zo svojho zovňajšku vyťažiť maximum. Občas podľahnú vplyvu módnosti a kazia to pekné, čo na nich je. Nie vždy dodržia správnu mieru pri líčení.
Mohli by ste v tomto zmysle porovnať televízie?
Môj názor je pohľadom človeka zaoberajúceho sa protokolom a preto je konzervatívnejší. Kladiem dôraz na eleganciu a nevtieravosť. Páči sa mi úprava niektorých moderátoriek z TA3, i keď, napríklad, nedávno jedna z nich nemala na sebe vhodný odev - sako bolo príliš večerné a slávnostné. Nekorešpondovalo s tým, ako sa televízia profiluje.
A Slovenská televízia?
Viaceré moderátorky a moderátori sa asi pozabudli pred desiatimi rokmi. Najviditeľnejšie to je v spravodajstve. Irituje ma nevkus mužov na obrazovke STV. Takmer celú zimu sú vo svetlých, letných oblekoch.
Existuje aj nejaký spoločný televízny nevkus?
Rosničky čiže moderátorky počasia. Často sa obliekajú do šiat, ktoré patria na večerné spoločenské podujatia. Za najväčší nevkus u ľudí považujem, ak si nedokážu vybrať primeraný odev na príležitosť. Rosničky v zime hlásia počasie v tope s ramienkami, nosia sukne rozstrihnuté spôsobom vhodným do baru, alebo stoja rozkročené v krátkej sukničke a nezmyselne sa pohybujú. Neprimerane pôsobí aj hlásateľka, ktorá sa vo všedný deň zjaví na obrazovke v koktailovej róbe.
Všimla som si, že aj prvé tri moderátorské dámy v STV majú v tomto smere rezervy. Pristanú ich nahé ramená na večernú sobotnú obrazovku?
Nehodí sa to. Na to je určený Silvester alebo mimoriadne sviatočný večer. Na obyčajnú sobotu, keď „vchádzajú" do obývačky bežného diváka, ktorý relaxuje pri televízii v domácom odeve, je to neprimerané.
Televízie vás už nevolajú poradiť?
Nie na bežné konzultácie. Skôr slúžime osobnostiam, ktoré vzhľadom na svoje postavenie musia reprezentovať na najvyššej úrovni.
Takto ste robili konzultantku našim prvým dámam - Emílii Kováčovej a Irene Schusterovej.
Áno, aj viacerým minulým a súčasným ministrom, poslancom, diplomatom a podnikateľom, samozrejme, aj ich manželkám. Prvej dáme pomáham pri zdokonaľovaní imidžu a poskytujem jej protokolárne konzultácie. Napríklad, pani Schusterovej sme s kostýmovou výtvarníčkou navrhli a vytvorili rezeprezentačný šatník, ktorý postupne dopĺňame podľa potreby. Radím jej aj pred zahraničnými cestami. Pri výbere šatníka nezohľadňujem len kritérium módnosti, ale aj spoločenský a diplomatický protokol a kultúrne tradície krajiny, do ktorej sa chystá.
Z čoho sa to platí?
Prvé dámy si náročné šatníky vždy budujú z vlastných peňazí.
Koľko šiat potrebuje prvá dáma na zahraničnú cestu?
Závisí to od dĺžky pobytu. Každý deň použije aj tri rôzne odevy. Nakoniec aj bontón hovorí, že v tom, v čom sme na obede, nemôžeme prísť na večeru. Treba sledovať aj to, čo mala prvá dáma oblečené pri návšteve tej-ktorej krajiny. Ak príde hosť z tejto krajiny k nám, nemôže mať tie isté šaty.
Pomáhate v tomto smere aj vášmu manželovi?
Robila som mu konzultantku pre jeho posledný film Útek do Budína. Dej sa odohráva v 20. rokoch minulého storočia v kruhoch, kde bontón nebol zanedbateľný.
Súvisí imidž s úspešnosťou človeka?
Imidž je dôležitý pre profesionálne a spoločenské uplatenie. Každý človek by mal zohľadňovať v akom prostredí a na koho chce pôsobiť a tomu sa prispôsobovať. Keby niekto salónnym spôsobom jednal s tetou na vidieku, bol by smiešny. Naopak, ak sa na náročnom spoločenskom podujatí ľudia správajú insitne, strapňujú sa.
Kto je to
Deana Lutherová sa narodila v Bratislave. V bývalom Československu sa zúčastnila prvého verejného konkurzu na letušky a potom takmer desať rokov lietala s Československými aerolíniami. Neskôr pracovala ako protokolistka. S režisérom Miloslavom Lutherom sa zoznámila počas jeho štúdií v Prahe, zosobášili sa v roku 1972 a vychovali dve dcéry. Dnes má firmu, ktorá pomáha ľuďom uplatniť sa v nových podmienkach na trhu práce. Popredná slovenská imidžmejkerka dokáže konverzovať v anglickom, nemeckom, maďarskom a ruskom jazyku.
Čo o nej povedali?
Emília Kováčová:
S Deanou Lutherovou som sa stretla tesne pred voľbou manžela Michala Kováča za prezidenta. Pôsobila na mňa ako kultivovaná dáma a zároveň racionálne uvažujúca podnikateľka. Racionalitu pani Lutherovej som odvodila z aktivity, ktorú vynaložila na nadviazanie kontaktov so mnou, ešte v období pred voľbou manžela. Pri opakovaných stretnutiach som zistila, že na úrovni vedie jednu z úspešných agentúr pre protokolárnu problematiku a spoločenské správanie sa na Slovensku.
Irena Schusterová:
Vážim si pani Lutherovú, páči sa mi profesionalita, s akou robí svoju prácu - spoľahlivosť, precíznosť ale aj diskrétnosť. Keďže ide o veľmi šarmantnú dámu, spolupráca s ňou je vynikajúca.
Miloslav Luther:
Hoci sme spolu už viac ako tridsať rokov, znova a znova ma fascinuje svojou neuveriteľnou energiou a nasadením. Niekedy je síce, mierne povedané, náročné držať s ňou krok a občas sa musím aj vzoprieť, aby som si zachoval medzi štyrmi ženami, vrátane babičky, akú-takú mužskú dôstojnosť. Častejšie však blahorečím osudu, že som sa o seba vlastne dobre postaral.
Autor: Barbora Laucká / Foto: DESANA DUDÁŠOVÁ
