Tí, ktorí ich nakladali, nemali dôvod šetriť ich. Iračania napadli zo zálohy poručíka Therella Childersa a zabili ho, píše agentúra AFP.
„Prišli sme o jeden život, pokúsme sa zachrániť ďalší. Život je život, bez ohľadu na uniformu,“ hovorí dvadsaťosemročný lekár z Pensylvánie.
Mnohí príslušníci jeho pluku majú na to iný názor. Jeden z nich dokonca povedal, že keby doktor patril k jeho jednotke, už by sa k nej nesmel vrátiť.
Druhý deň vojny pri doktorovi zastavil džíp a vojaci mu hlásili: Máme tu ťažko ranených zajatcov. „Bolo ich sedem a jeden mal dieru v hlave, ďalší mal zásah končatín, iný žalúdka a ďalší tváre. Nemali ani 30 rokov.“
„To sú oni,“ povedal jeden z námorníkov a naznačil, že to sú Childersovi vrahovia. Zranení mávali bielymi zástavkami a Trivedi vedel, že akokoľvek je strata v radoch námorníctva ťažká, o ranených sa musí postarať.
Poskytol prvú pomoc a požiadal o vrtuľník na prevoz do najbližšej nemocnice. Lenže Kuvajťania zranených Iračanov odmietajú prijať. Takže Iračania musia na jednu z plávajúcich nemocníc v Perzskom zálive.
Štyria z nich boli do dvoch hodín na zomretie, stav troch ostatných sa podarilo stabilizovať. Jeden dokonca požiadal o cigaretu. Trivedi sa rozhodol premiestniť ich do objektu používaného ako väzenie.
Zamračení námorníci odniesli Iračanov do staveniska zamoreného muchami. „Bolo nám všetkým hrozne. Uvedomovali sme si, že jeden z našich kamarátov je mŕtvy,“ popisuje situáciu Trivedi.
Po ôsmich hodinách priletel vrtuľník a štyroch, ktorí boli na tom najhoršie, evakuovali. Trivedi si hovorí, že odviedol dobrú prácu. Jeho kolegovia o tom presvedčení nie sú. Childersov kamarát, seržant Chad Roberts volí starostlivo slová, keď o skupine zdravotníkov ticho hovorí: „Myslím, že nemali strácať toľko času. Vojenský zákon by tu mal byť nad Hippokratovou prísahou, hlavne keď má byť zachránený nepriateľ.“ (čtk)
