Vojenský život - najprv nasadenie, potom oddych. Vojaci pozemnej jednotky britského Kráľovského letectva si prezerajú polonahé modelky. FOTO - REUTERS
Luis Castro, špičkový portugalský televízny reportér, spolu s tromi kolegami prešiel minulý týždeň z Kuvajtu cez Basru až do prvých bojových línií. Po ťažko uveriteľnej príhode, ktorá prerastá v diplomatický konflikt medzi dvoma koaličnými spojencami, teraz znechutene sedí v kuvajtskom hoteli Sheraton.
Castro (36) patrí v Portugalsku k uznávaným reportérom. Pri bojoch vo Východnom Timore vypadol z vojenského auta a zlomil si ruku. Len tak-tak vyviazol z bitky počas občianskej vojny v Guinei Bissau. Ešte však nezažil niečo také ako teraz v Iraku. Zadržali ho, zhabali mu všetky osobné veci, nemohol informovať svojich blízkych, stal sa obeťou psychického a fyzického týrania a navyše ho obvinili zo špionáže. Portugalčan a jeho traja kolegovia sa však nedostali do rúk Husajnovho režimu, ale americkej vojenskej polície. Paradoxne všetkých štyroch zachránili zasa Američania - vojaci elitnej 101. výsadkovej divízie. „Mám pocit, že toto všetko sa stalo len preto, že sme chceli z Iraku podávať objektívne spravodajstvo a niekomu sa to nepáčilo,“ hovorí Luis Castro. „Je to hrozná predstava.“
Štvorica sa dostala do Iraku na vlastnú päsť. Od určitého okamihu postupovali pod priateľskou ochranou amerických síl. Všetko bolo v poriadku až do chvíle, keď sa odpútali a narazili na príslušníkov vojenskej polície armády USA. Sotva sa novinári preukázali, začala sa dráma.
Vojaci im vzali kľúče od auta a prinútili ich ľahnúť tvárou na zem, rozkopli im ruky a nohy a nechali ich ležať asi pol hodiny. Zobrali im všetky osobné veci, kamery, pásky, nedovolili im informovať ich rodiny ani zamestnávateľa. Povedali im, že sú podozriví zo špionáže. Celú noc museli zostať vo svojom aute a na záchod chodiť dva metre od neho.
Keď to Portugalčan nemohol vydržať a znovu poprosil, či nemôže zavolať rodine, zrazili ho americkí vojaci na zem, šliapali mu na ruky a za krk, kopali do rebier a nakoniec zviazali ruky za chrbát ako irackému vojnovému zajatcovi. Neskôr ho hodili späť k ostatným. Na druhý deň im akýsi dôstojník povedal: „Sorry, musíte pochopiť, že moji vojaci sú vycvičení na zabíjanie. Boh s vami.“
Potom ich vrtuľník vrátil na americkú základňu do severného Kuvajtu. Ich veci boli zapečatené v debnách a zostali bez auta. Na základni mali vyčkať na spravodajských dôstojníkov, aby sa zistilo, či nie sú špióni.
Vojakom 101. výsadkovej divízie v severnom Kuvajte sa znovu pokúšali vysvetliť, že sú novinári. Tí to rýchlo pochopili. Jeden poručík bez toho, aby čakal na spravodajcov, otvoril zapečatené debny a vrátil štvorici osobné veci. Ospravedlnil sa a nechal ich odviezť do Kuvajt City. Ešte pred tým vzali Castra do vojenskej nemocnice, aby zistili, či nemá zlomené rebrá.
Jeden z dôstojníkov pritom označil príslušníkov vojenskej polície „za hanbu americkej armády“. Castro napriek tomu nemôže uveriť, že sa niečo také v takej vyspelej armáde mohlo stať.
„Čakám, že nám to niekto vysvetlí, oficiálne sa ospravedlní. Že nám povedia, čo bude s autom. Ale nedeje sa nič. Americký vojenský hovorca tu v Kuvajte nás ignoruje. Tak sme to odovzdali našej ambasáde, ktorá podala protest,“ hovorí Castro. „Mám toho dosť. Mám chuť všetko nechať.“
Autor: PETR PRAVDA, MF Dnes, južný Irak pre SME
