
Nemecký kancelár Gerhard Schröder na víkendovej konferencii v Mníchove. FOTO – REUTERS
protiraketového obranného systému (NMD).
Išlo o prvý vážny test bezpečnostnej a zahraničnej politiky Georga Busha a práve Donald Rumsfeld, ktorý už za prezidenta Geralda Forda zastával vysoký post ministra obrany iba potvrdil, že protiraketový obranný systém zostáva jednou z priorít bezpečnostnej a zahraničnej politiky nového amerického kabinetu. Nič sa nemení na slovách Georga Busha z predvolebného prejavu: „Budeme pracovať na vybudovaní NMD tak, aby pokryl všetkých päťdesiat amerických štátov, ale aj územie našich spojencov.“ Ako je známe, Bushova vláda je pripravená vynaložiť na dokončenie projektu, ktorý má určité technické problémy, vyššiu sumu než bola pôvodná vo výške 60 miliárd dolárov.
V čom je teda problém a prečo sú proti programu aj viacerí americkí spojenci v Európe? V Berlíne i Paríži majú podozrenie, že nová vládna zostava na druhej strane Atlantiku chystá politiku izolacionizmu a obranný systém sa stane zásadným prostriedkom podpory na uskutočňovanie tejto politiky. Navyše Paríž, Berlín, ale aj Rím dodávajú, že program môže vyvolať novú vlnu pretekov v jadrovom zbrojení a môže oživiť kontúry studenej vojny. Politici západnej Európy vraj boli šokovaní, že prvá zahraničná cesta Georga Busha bude smerovať do Mexika, druhá do Kanady a pre Európu zatiaľ nie je určený termín. To len vzbudzuje obavy, že Bushov kabinet chce nechať Európu v nejakom ďalšom slede. Neustále silnie podozrenie, že ešte predvolebné vyjadrenie Condolezzy Riceovej, teraz už novej Bushovej poradkyne pre otázky bezpečnostnej politiky, o možnej redukcii americkej vojenskej sily na Balkáne sa môže stať skutočnosťou.
Lenže zatiaľ ide zo strany Európanov naozaj viac o obavy než o jasné prejavy zahraničnej politiky nového amerického prezidenta. Napokon, dôležitá bude návšteva britského premiéra Tonyho Blaira koncom februára vo Washingtone, keď sa Bush bude môcť dozvedieť oveľa viac aj o pripravovanej samostatnej európskej vojenskej sile v počte 60-tisíc mužov.
Amerika može mať rovnako podozrenie, že spojenci pripravujú niečo bez priamej diskusie s USA. Napokon aj spomínaná Riceová sa jasne vyjadrila, že jej prioritou bude udržať alianciu mocnou. Nový minister zahraničných vecí, generál Colin Powell, zasa označil NATO za „chrbtovú kosť“ amerických vzťahov s Európou.
MICHAL HAVRAN