Vybavovanie dôchodku môže byť niekedy komplikované. Pani Natália Verebešová prišla do Československa z kirgizskej časti Sovietskeho zväzu v roku 1977, odkedy u nás aj pracovala. Dnes má slovenské občianstvo a vlani odišla do dôchodku. Narazila však na húževnatý odpor byrokracie, ktorá jej priznala nižšiu penziu, aká jej v skutočnosti patrí.

Slovensko uznáva počet odpracovaných rokov aj v nástupníckych krajinách Sovietskeho zväzu. Tento zmluvný záväzok sme prebrali pri rozdelení federácie. Pani Natália dostala v Sociálnej poisťovni do rúk „poučenie“, kde je napísané, že treba priniesť aj doklad o štúdiu (vysokoškolský diplom) a doklady o zamestnaní.

Pani Natália síce mala dokumenty na Slovensku, bolo ich však treba overiť na kirgizskom ministerstve zahraničia. Musela teda cestovať na Ďaleký východ. Keď sa vrátila, išla s overenými dokumentmi do Sociálnej poisťovne. „Odmietli mi uznať vysokoškolský diplom aj šesť a pol roka zamestnania v Kirgizsku. Chcú ďalšie dokumenty, ktoré mi nikto nechce vystaviť.“

Slovenská strana chce ďalšie papiere, hoci diplom aj niekoľkoročnú pedagogickú prax z Kirgizska pani Natálii kedysi bez problémov uznalo ministerstvo školstva, keď začala v Československu pracovať na univerzite. Papiere má vystaviť ruský Penzionnyj fond, ktorý na výzvy zo Slovenska neodpovedá.

Z listov Sociálnej poisťovne vyplýva, že problém uviazol v Rusku:

pre: Natáliu Verebešovú

29. 7. 2002

„Oznamujeme Vám, že sme doklady o štúdiu a zamestnaní na území Kirgizskej republiky odstúpili Penzionnojemu fondu Ruskej federácie a žiadali sme, aby oznámili, v akom rozsahu je možné uvedené obdobie hodnotiť na dôchodkové účely.“

pre: Penzionnyj fond Ruskej federácie

25. 10. 2002

„Dovoľujeme si Vás požiadať o oznámenie, v akom štádiu vybavovania sa nachádza náš list vo veci potvrdenia dĺžky zamestnania a štúdia na území Kirgizskej republiky. (…) Prípadne nám oznámte príčinu, ktorá bráni vybaveniu našej požiadavky.“