Reklama iniciatívy Piata žena má podľa spisovateľov združených v klube vnútiť ľuďom dojem, že každá piata slovenská žena je týraná, a to je podľa nich vedomá lož. „Kampaň s charakterom pohlavného rasizmu vedome zatajuje skutočnosť, že obeťami domáceho násilia sú aj deti a muži, pričom surovými páchateľkami sú nezriedka ženy,“ tvrdí klub.
„Našou povinnosťou podľa medzinárodnej charty je bojovať proti nešvárom, ktoré sa objavujú v tlači,“ hovorí predseda PEN klubu Gustáv Murín. „Ak je každá piata žena týraná, znamená to päťstotisíc žien. To je obrovské číslo. Ak je to pravda, musíme vyhlásiť stanné právo na ich obranu, ale ak nie, potom ide o šírenie poplašnej správy.“
PEN klub označil za klamlivé aj kampane občianskeho združenia Ži a nechaj žiť a hnutia Urobme TO! Prvá vraj vytvára dojem, že fiktívne trpiace postavy v televíznom šote sú skutočné a citovo tak vydiera divákov, druhá tvrdí, že osem z desiatich Slovákov sú rasisti, čo je „veľmi pochybný pomer“, ktorý naznačuje, že rasistami „sú aj príslušníci národnostných menšín, ktorých toto hnutie chce chrániť“.
Jana Cviková za iniciatívu Piata žena oponuje, že kampane smerujú k tomu, aby spoločnosť scitlivela. „Nejde o kvantitu diskriminácie, my upozorňujeme na najohrozenejšie skupiny.“
Ladislav Ďurkovič zo Ži a nechaj žiť hovorí, že PEN klub by mal združenie skôr brániť, ako obviňovať.
Murín tvrdí, že nejde o jeho osobný názor, ale o iniciatívu členstva, schválenú sedemčlennou mediálnou radou. Potvrdil to aj podpredseda rady Ireney Baláž. Celý PEN klub má 54 členov.
Členovia, ktorých sme oslovili, tvrdia, že o vyhlásení nevedeli. „O tejto otázke so mnou v PEN klube nikto nehovoril, môj názor tu nie je zastúpený,“ tvrdí spisovateľka Etela Farkašová.
Čo je PEN klub
Slovenské centrum PEN (Poeti, Esejisti, Novelisti) klubu je členom medzinárodnej organizácie, ktorú v roku 1921 založila Angličanka Catherine Amy Dawsonová-Scottová. Chcela dať píšucim umelcom platformu v ich boji za toleranciu, slobodu a ľudské práva. Prvou akciou Slovenského centra PEN klubu bola podpisová akcia za spisovateľov väznených v komunistickom Československu.
Členmi PEN klubu boli najznámejší slovenskí spisovatelia, básnici, novinári aj politici. Väčšina už z klubu vystúpila. „Vedenie, ktoré je dnes aktívne a ktoré reprezentuje pán Murín, neobhajuje zásady, ktoré podľa mňa PEN klub obhajovať má. Podľa mňa nedodržiava medzinárodnú chartu,“ povedal publicista Ján Štrasser.
Spisovateľka a prekladateľka Jana Juráňová, zakladajúca členka, z klubu vystúpila okrem iného aj preto, že Murín nazval feminizmus „chorobou šialených kráv“.
Ďalší zakladajúci člen Peter Zajac hovorí: „Pokladám za zneužitie PEN klubu, že sa vyjadruje k mediálnym kampaniam, navyše ak v nich ide o ochranu ľudských práv.“ PEN klub podľa neho vedú teraz ľudia, ktorí nedokázali pred rokom 1989 prejaviť občiansku statočnosť a podpísať chartu PEN klubu.
Murín tvrdí, že PEN klub pod jeho vedením medzinárodnú chartu rešpektuje. Podľa nej majú členovia klubu odstraňovať rasovú, triednu a národnostnú nenávisť, brániť slobodu slova, bojovať proti cenzúre a podporovať slobodnú kritiku vlád, úradov a inštitúcií, ale aj „vystupovať proti zneužívaniu slobody slova šírením klamlivých informácií a skresľovaniu s cieľom dosiahnuť osobné a politické ciele“.
(haj)
