Strechu tvorí horná časť domu - konštrukcia, ktorej hlavným cieľom je chrániť budovu pred vonkajšími poveternostnými vplyvmi. Od použitej hmoty, konštrukcie a účelu, ktorému budova slúži sa odvíja aj tvar strechy, daný strešnými plochami (rovné alebo zakrivené) aj jej sklon. Keby sme si predstavili dom na určitom pôdoryse a postupne na ňom vymieňali rôzne typy striech, s každou strechou by vyzeral inak a pôsobil iným dojmom. Dominantné postavenie sa pripisuje streche práve preto, lebo má zásadný vplyv na charakter a štýl domu. Strechu si na rodinnom dome všimneme väčšinou na prvý pohľad, zaujme nás jej tvar, členenie a krytina.
Najzákladnejšie delenie striech pozná strechy ploché a šikmé. Strechy, ktorých sklon sa blíži k nule, resp. 0° - 5° sa nazývajú ploché. Ploché strechy poznáme pochôdzne a nepochôzne. Na pochôdznych strechách sa dá chodiť a väčšinou sú využívané ako terasy, prípadne aj zelené strešné záhrady, ktoré môžu podporiť štýl architektúry domu. Šikmé strechy môžu mať mierny sklon od 5° - 22° a strmé so sklonom nad 22°. Šikmé strechy môžu byť: pultové, sedlové, valbové, polvalbové, stanové, mansardové, schedové (šedové). Pultovú strechu tvorí jedna naklonená plocha, pričom odkvap sa dáva na jednu stranu pôdorysu.
Sedlová strecha sa skladá z dvoch naklonených rovín, ktoré sa stýkajú v hrebeni a voda steká na obe strany pôdorysu. Valbová strecha má štyri strešné plochy, ktoré sa pretínajú v hrebeňoch a nárožiach. Voda steká na všetky štyri strany pôdorysu. Polvalbová strecha sa líši od valbovej tým, že odkvapy na polvalbách sú umiestnené vyššie ako na druhých dvoch strešných rovinách. Stanová strecha má tvar ihlanu alebo kužela. Strešná plocha alebo strešné roviny sa zbiehajú v jednom vrchole a voda steká na všetky strany pôdorysu. Ak výška takejto strechy prevyšuje všetky ostatné rozmery, hovoríme o vežovej streche. Mansardová strecha má názov podľa francúzskeho architekta F. Mansarda. Ide o strechu sedlovú alebo valbovú, ktorej jednotlivé strešné plochy sa lámu v tupom uhle tak, aby zväčšili podkrovný priestor. Schedová (šedová) strecha je vlastne rad k sebe prilieha-júcich asymetických sedlových alebo pultových striech. Tento systém striech slúži na presvetlenie priestorov zhora, jeho strmšie plochy sa zasklievajú. V súčasnosti začali byť populárne strechy s plytkým sklonom a to najmä na rodinných domoch bungalowového typu. Pripomínajú prérijné domy slávneho amerického architekta F.L: Wrighta. Takýto typ striech umožňuje používať iba vybrané druhy strešnej krytiny.
Okrem uvedených typov striech, ktoré sú tvorené rovinný-mi plochami poznáme ešte strechy valcové (polvalcové), cibuľové alebo inak zakrivené plochy. Rovnako tak môže byť strecha jednoduchá ako členitá. Skombinovať sa dá plochá aj šikmá strecha a to aj tak, aby to nenarušilo okolie a nedráždilo všeobecný vkus. Existuje nekonečné množstvo variácií striech, doplnených strešnými vikiermi rôznych tvarov. Výber konkrétneho typu strechy závisí od viacerých požiadaviek: od pôdorysu domu a jeho členitosti, od spôsobu využívania podkrovných priestorov, od geografických a klimatických podmienok, i od požiadaviek stanovených relevantnými úradmi. So sklonom strechy korešponduje aj typ krytiny. Pre tú ktorú krytinu výrobcovia presne určujú vhodné sklony striech. Voľba materiálu na konštrukciu strechy sa určuje podľa rozponu (max. vzdialenosť obvodových múrov), podľa neho môže byť krov navrhnutý ako tradičný drevený klincovaný, lepený, oceľový alebo kombinovaný. Pri návrhu konštrukcie šikmej streche sú dôležité ešte aj správny spôsob zateplenia a odvetrania strechy.
* Strechy na Slovensku
Domy s plochou strechou sú v zásade vlastné stredomorskému podnebiu s malým množstvom zrážok a miernymi zimami. Na našom teritóriu sa ploché strechy objavujú až v 20-tych rokoch 20. storočia, ruka v ruke s architektonickou modernou a funkcionalizmom. Masovejšie sa ploché strechy presadzovali v 50-tych rokoch postupne so vznikom kvalitnejších izolačných materiálov. Ozajstný „zlatý vek“ plochých striech sa odohrával pri výstavbe panelových sídlisk. Prevaha plochých vo väčšine prípadov aj zle remeselne realizovaných striech na sídliskách ovplyvnil názor mnohých obyvateľov Slovenska na ploché strechy. Z toho titulu sa dnes šikmá strecha považuje za peknú a dobrú, a plochá strecha za zlú a škaredú. Takáto generalizácia je podporená ešte aj názormi, že historická a romantická tradícia má na Slovensku podobu šikmých striech. Regionálne klimatické podmienky Slovensko začleňujú do častí, kde sa obyčajne používali šikmé strechy s pomerne veľkým sklonom 30°- 43°. Bolo to kvôli vysokým snehovým zrážkam. V mestskej aj ľudovej architektúre máme dochované najčastejšie sedlové, valbové a polvalbové typy. Mestské vily reprezentatívnejšieho charakteru boli často zastrešované mansardovými strechami.
* Výhody a nevýhody
Šikmá strecha do istej miery zaručuje vytvorenie obytného podkrovia a príjemných šikmých tvarov, drevené trámy ako súčasť interiéru, ale súčasne sa pri veľkom sklone môže istým spôsobom podieľať na zmenšovaní obytné-ho priestoru, pretože ukrajuje z výšky alebo šírky obytnej plochy miestností. V atypických častiach miestností obyčajne vyhovuje iba na mieru navrhovaný nábytok, čo sa tiež podieľa na predražení zariaďovania.
Plochá strecha sa neodráža na tvarovaní interiéru domu. Ak je správne remeselne realizovaná môže pri pochôdznej úprave poskytnúť rozšírenie obytného priestoru v podobe terasy alebo strešnej záhrady.
Otázka dobrej a vhodne umiestnenej architektúry však nestojí iba na tom, či je strecha šikmá alebo nie, pretože architektúru rodinného domu predurčuje množstvo faktorov. Architekt do domu premieta svoje myšlienky a individuálne predstavy majiteľa domu o bývaní tak, aby navrhnutý dom aj jeho strecha rešpektovali okolité už fungujúce existujúce prostredie. Nech by bola strecha akákoľvek, či plochá alebo šikmá, v prvom rade si treba uvedomiť, že musí plniť svoju najzákladnejšiu a zároveň najdôležitejšiu funkciu, a teda chrániť pred nepriazňou počasia. Pre tento účel by mala byť bezpodmienečne dobre technicky navrhnutá a kvalitne remeselne zrealizovaná a zaizolovaná. *
