Odborári povedali, že vláda je nedôveryhodným partnerom. Radikálny rozvod ešte neplánujú. Cítia sa viazaní záväzkom rokovať, hoci predstierajú, že novú generálnu dohodu vlastne nepotrebujú. Vzťah medzi volebnými výsledkami a odborovou organizovanosťou nie je žiaden, ale zdá sa, že vláda je vládou pre viac ľudí ako odbory odbormi pre odborárov. Možno práve to je dôvod na predstieranie racionality, ktorá v skutočnosti môže byť iba obrazom vlaňajšej skúsenosti. Odborárske protesty vyzneli naprázdno.
Generálna dohoda je jedným z najmenej pochopiteľných výdobytkov moderného tripartizmu. Odborári a zamestnávatelia tlačia vládu do pozície, ktorú jej najčastejšie vyčítajú, teda do bezprostredného zasahovania tam, kde sa veci majú odohrávať bez štátneho vplyvu.
Podľa generálnej dohody na rok 2000 sa nezamestnanosť mala znížiť o 3 percentá, mali rásť reálne mzdy a daňové zaťaženie malo byť nižšie. Vývoj na trhu práce sa neriadi inštinktom a už vôbec nie odborárskymi predstavami a chcením. Odborári tvrdia, že konajú v záujme človeka práce, čo je síce efektné, ale málo pravdepodobné. Aj odborári totiž vedia, že na zmenu stavu treba reformy a čas. Nechcú iné ako bezbolestné. Hrozia štrajkami, hoci vedia, že nimi situáciu nezmenia, ani keby ich vedeli zorganizovať. Čas hodnotenia a prípravy generálnej dohody odborári neúspešne zneužívajú na posilnenie vlastného postavenia. Hundranie a hrmotanie už presviedča iba presvedčených, čo sú dnes najmä odboroví bossovia všetkých rangov.
Odborársky obraz vlády predstavuje svorku krvilačných šeliem, ktorá ohrozuje pracujúceho človeka. Požiadavky odborárov sa dajú premeniť na hotovosť. Práve to je problém. Splnenie požiadaviek odborov by znamenalo minúť viac peňazí. To, čo odborári interpretujú ako neochotu a lakomosť, je iba zodpovednosť. Peniaze nie sú vstupenkou do bezstarostného sveta, v súčasnej situácii by iba prehĺbili nerovnováhu založenú v uplynulých rokoch. Práve v tých, keď odborári nepociťovali potrebu hroziť nátlakom.
Generálna dohoda je zmluva medzi vládou, zamestnávateľmi a odbormi a jej hlavným zmyslom je vytvoriť podmienky na prácu, podnikanie a vládnutie so spoločným pomenovaním – sociálny mier. Odborári však radšej bojujú. Možno iba nezbadali, že svet je už o inom.
EDUARD ŽITŇANSKÝ
(Autor pracuje v Inštitúte pre ekonomické a sociálne reformy INEKO v Bratislave)
