„Tá vojna je príbeh bez konca,“ hovorí Harún, ktorý varí návštevníkom kávu a čaj v Petre, ruinách mesta starého tisíc rokov.
„Všetko bude inak, ale ako?“ Jordánci si teraz mierne nervózne kladú rovnakú otázku. Zhodne tvrdia, že Američania práve dostávajú veľkú lekciu. Nie sú si však istí, čo to všetko znamená pre trochu vzdialenejšiu budúcnosť. Či prídu ďalšie katastrofy, či niečo nové, nádejné.
Pre Harúna už veci horšie byť nemôžu – starobylá Petra, jedna z najslávnejších pamiatok Blízkeho východu, sa znovu stala ľudoprázdnym zabudnutým mestom majestátnej krásy.
Rusa, asi pätnásťročná predavačka suvenírov, teraz okrem výzvy: „Kúpte si pravé mince staré dvetisíc rokov,“ tiež opakuje vybrúsenú anglickú vetu: „Bush je zločinec, ničí Irak a ešte nám ukradol turistov.“
Vlani v tomto období každý deň prešli kamennými chrámami a tiesňavami v ružovom pieskovci štyri tisícky ľudí, dnes ich okolo Harúnovej kaviarne pod skalným previsom prešlo len dvadsať. Turisti sa boja, letecké spoločnosti rušia lety. Jordánska vláda varuje, že vojna bude mať na ekonomiku krajiny katastrofálne následky.
„Som beduín, veľmi rád by som išiel Saddámovi pomáhať,“ hovorí pateticky Harún pri kamennom kláštore, ku ktorému vedú stovky schodov vyhladené generáciami staviteľov i ničiteľov. A potom rýchlo dodáva: „Hlavne, nech sa tá vojna skončí. Turisti sa vrátia!“
Mnohí sú v Jordánsku ochotní pragmaticky (ale nie príliš nahlas) priznať, že pád Saddáma, budovanie nového režimu v Iraku, koniec ekonomickej izolácie a zásadná pomoc Západu môžu byť na prospech celej oblasti. „Kto sa pozerá ďalej, vidí, že Irak bez Saddáma môže priniesť stabilitu a prosperitu, ktoré pomôžu nám všetkým,“ hovorí v Ammáne vplyvný biznisman, ktorý si neželal zverejniť svoje meno. „Môže, ale nemusí. Všetko závisí od toho, ako to celé nedomyslené americké ťaženie dopadne.“
Znalci pomerov tiež zdôrazňujú, že Iračania nemajú Saddáma Husajna nijak zvlášť radi. Vojna však z neho v ich očiach urobila veľkého hrdinu a symbol odboja proti Západu. Aj tak: ak padne, mnohí na neho najskôr dokážu veľmi rýchlo zabudnúť.
Pre väčšinu ľudí sú podobné úvahy zatiaľ len veľmi abstraktné či dokonca nepatričné: ich myseľ ovláda rozhorčenie a obrazy skazy, ktoré neúnavne sledujú na katarskej televíznej stanici al-Džazíra.
Ľudia v Jordánsku radi opakujú, že teraz nastáva nová etapa, lebo Spojené štáty sa v Iraku spália a arabský svet to prijme ako novú veľkú výzvu. I keď priznávajú, že vo víťazstvo Saddáma Husajna príliš neveria.
V sídle jednej váženej osobnosti Ammánu sa koná malá oslava. Všetci hostia medzi zbierkou umeleckých predmetov z mnohých slávnych ér mesta hovoria o vojne – inak to nejde. Pod obrazmi s výjavmi z histórie Blízkeho východu sa vášnivo dohadujú dvaja mladí Palestínčania o tom, čo sa to vlastne deje.
Jeden hovorí, že konflikt uvrhol nadlho oblasť do obdobia temna. Druhý mu oponuje, že v konečnom súčte môže mnohým veciam v arabských krajinách pomôcť. Nerozumejú si.
Riaditeľ známej ammánskej galérie Ali Mahe nad tým máva rukou. „Uvidíme. Vojny vždy formovali túto časť sveta. Keď sa usadil prach, začalo sa niečo nové.“
Autor: JAN RYBÁŘ, MF Dnes, Petra, Jordánsko pre SME
