Podozriví sú dobre živení Iračania. Podľa Američanov ilegálni bojovníci na rozdiel od ostatných Iračanov netrpia nedostatkom. FOTO- REUTERS, ČTK/AP

V irackej vojne sa nebojuje len obyčajnými zbraňami. Do hry vstúpili aj právnické príručky Spojenecké vojská v Iraku sprevádzajú aj muži, ktorých zbraňami sú tučné knihy a ostrý jazyk. Sú to znalci vojenského práva, ktorí do krajiny prišli, aby po poslednom výstrele začali pracovať na obnove vlády zákona.

Budú musieť riešiť nielen civilné trestné činy – vraždy, znásilnenia, lúpeže, ale aj prípadné násilnosti medzi jednotlivými irackými frakciami, miestne vzbury a akty pomsty.

Pri vyšetrovaní a súdení týchto činov chcú Američania asistovať irackému súdnictvu a pre to pripravujú jeho reformu. V Iraku Washington ráta s využitím kosovského či bosnianskeho systému – teda súdov s miestnym obsadením za asistencie amerických odborníkov.

Americké právne autority už preložili celý iracký právny poriadok, ktorý je k dispozícii spojeneckým armádam. Zladenie irackého a amerického právneho poriadku sa bude riešiť „za pochodu“ a s prihliadnutím na každý špecifický prípad.

Osobitnou kapitolou budú vojnoví zajatci. Zatiaľ je ich okolo 4000. Spadajú pod ochranu Ženevskej konvencie a Washington sľubuje, že s nimi bude zaobchádzať podľa jej ustanovení. Zajatcov budú vypočúvať a rozdeľovať na dve skupiny. Jednej priznajú štatút vojnového zajatca, druhej označenie nelegálni bojovníci.

Vojnoví zajatci prečkajú v zajatí koniec vojny a potom ich prepustia. Nemenovaný americký dôstojník pre denník The Washington Post povedal, že v záujme spojencov je poslať ich čo najskôr domov.

Otázniky však vyvolávajú nelegálni bojovníci, členovia polovojenských jednotiek. V irackých reáliách sú to členovia milícií strany Baas a fedajíni. Títo ľudia stoja za neštandardnými prepadovými akciami a môžu byť súdení aj za incidenty, keď predstierali vzdávanie sa a potom zaútočili na spojeneckých vojakov.

Nelegálnych bojovníkov budú podľa amerických vojenských zdrojov, ktoré cituje denník Washington Post, zrejme posielať na vojenskú základňu Guantanámo, tak ako v Afganistane robili s členmi Talibanu a al-Káidy.

Zadržiavanie militantov na Guantanáme, ktoré nie je ošetrené žiadnou právnou normou, kritizovali viaceré medzinárodné organizácie. Niekoľko väzňov sa tam pokúsilo o samovraždu a mnohí hovorili o ponižujúcom zaobchádzaní, hlavne o útokoch na ich náboženské presvedčenie a rituály. Sú zadržiavaní bez riadnych pravidiel a nepostavili ich pred riadny súd.

To zrejme čaká aj Iračanov označených za nelegálnych bojovníkov. Na začiatok ich však treba nájsť. Pohybujú sa medzi civilným obyvateľstvom, v civilných šatách a sú ľahko prehliadnuteľní.

Američania už vypracovali systém akýchsi identifikačných znakov – ilegálni bojovníci sa zdržiavajú na miestach, ktoré už ostatní civilisti opustili, napriek civilnému oblečeniu majú vojenské čižmy alebo odznak. Ide zväčša o mužov do stredného veku, ktorí sú na rozdiel od irackej bežnej populácie dobre živení a evidentne netrpia nedostatkom. Medzi bojovníkmi však môžu byť aj ženy.

Pri tomto spôsobe „vyšetrovania“ sa nedá vylúčiť, že do skupiny nelegálnych bojovníkov sa dostanú aj nevinní ľudia. Američania to priznávajú a odpovedajú: „Nemôžeme čakať, kým na nás začnú strieľať. Nechceli sme to robiť. Donútili nás.“

JANA MIKUŠOVÁ