Generáli a armádni hovorcovia americko-britskej koalície v Kuvajte i Katare im vytrvalo hovoria „fedajíni“, Saddámova milícia, polovojenské oddiely, fanatickí stúpenci irackého režimu, eskadry smrti. Zmyslom tohto slovníka je jednoznačne oddeliť sily irackého odporu od zvyšku obyvateľstva.
Pozorovatelia a znalci oblasti priamo na mieste sa však obávajú, že ide o vytváranie virtuálnej reality. V skutočnosti v Iraku proti jednotkám USA a Veľkej Británie rýchlo rastie nebezpečná, silná a dobre vyzbrojená gerilová armáda, ktorá môže mať podporu značnej časti obyvateľstva.
Čím dlhšie bude vojna trvať, čím väčší bude počet civilných obetí, tým rýchlejšie bude stúpať v irackej spoločnosti obľuba a podpora mužov, ktorí sa so zbraňou postavia v ruke proti okupácii Iraku, zhodujú sa mnohí západní i arabskí pozorovatelia v Kuvajte.
Postupujúce jednotky vystrašil cez víkend prvý samovražedný bombový útok na amerických vojakov pri Nadžafe, ale nakoniec i pokus o zabitie skupiny amerických vojakov v Kuvajte. Začína sa ukazovať, že americké velenie tento nebezpečný potenciál v Iraku podcenilo.
Spojenecké jednotky zjavne zaskočil silný gerilový odpor, ktorý najťažšie bitky prakticky presunul z frontových línií na kraj miest a dedín.
Vojaci priamo v poli priznávajú, že najťažšie je pre nich určiť, kto je kto. Kto je vojak, ktorý dal dolu uniformu, a kto civilista. A to je presne ten okamih, keď máme čo do činenia s gerilou.
Oblasti, kde už dávno armáda vybojovala bitky s irackými vojskami a kadiaľ začali prechádzať zásobovacie konvoje, znovu sa stávajú neprehľadným a nebezpečným územím, kde sa útočí zo zálohy. Ako príklad môže poslúžiť Umm Kasr tesne pri kuvajtských hraniciach, jedno z prvých obsadených miest, kde označili malý kúsok územia za bezpečný až včera – po desiatich dňoch.
Armáda a nielen ona s prekvapením zisťuje, že bojovníci, proti ktorým stojí, vyslovujú omnoho menej meno Saddám Husajn a omnoho častejšie hovoria o boji proti okupácii a zápase za slobodu Iraku. Saddámovi sa tak podľa pozorovateľov v Kuvajte podaril majstrovský ťah. Zostal úplne v pozadí a jeho ľudia nebojujú za udržanie režimu v Bagdade, ale za záchranu Iraku proti nepriateľskej okupácii. To je presne ten okamih, keď gerilová armáda dostáva krídla a silnie jej moc.
Americkým a britským generálom sa nepodarilo oddeliť obyvateľstvo od bojovníkov, lepšie povedané, nikto ich na takýto možný variant neupozornil a neboli naň pripravení.
Autor: PETR PRAVDA, MF Dnes, Kuvajt pre SME
